Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 10.časť /

Toto je príbeh môjho osemdesiatšesťročného otca, ktorý sa odvíja v rokoch 1944 až 1947, ale v podstate začína v 1938 roku kedy zradou veľmoci Československo stráca územia aj na Slovensku, keď juh okupujú Maďarské vojská. Prelomovým rokom môjho otca je december 1944, keď odchádza pod záštitou maďarských ozbrojených fašistov na výkopové práce nemeckej obrannej línie juhozápadne od Košíc. Nacistické Šípove kríže po krátkom čase otca a jeho kamarátov presúvajú do košických kasárni, kde sú spolu s maďarskými hovédmi ubytovaní a wehrmachtu vykládajú, nakladajú potraviny, muníciu, zbrane pre boje v Dargovskom priesmyku, taktiež vykladajú a ošetrujú zranených, pochovávajú mŕtvych. V priebehu niekoľkých dní pribúdajú do kasárni stovky mladých z predvojenského výcviku levente, ktorí sa pridávajú k prácam pre nemeckú armádu. Nemeckí vojaci sú voči ním veľmi milí až priateľský nie ako maďarskí fašisti, ktorí ich urážali na každom kroku, nadávali do Felvídek svíň, kopali do nich, posmievali sa im. Deň pred odchodom z Košíc nacisti donútili všetkých chlapcov, bolo ich asi dve tisíc prísahať vernost kráľovstvu a vstúpiť do Maďarskej armády.

2.8.2014 v 14:48 | Karma článku: 14.13 | Přečteno: 610 | Diskuse

Jozef Varga

Na východnom Slovensku za posledný mesiac Cigáni zavraždili troch

ľudí z majoritného obyvateľstva....... a to v dedinách Oborín, Nálepkovo, Medzev. V mojich článkoch o problémoch neprispôsobivých občanoch, ktorých je drvivá väčšina medzi Cigáňmi sa snažím informovať neznalého čitateľa o obrovských problémoch na Slovensku v spolunažívani bielych s počernou národnosťou. Bolo by nesprávne iba sucho konštatovať, že všetci Cigáni sú rovnakí a hadzať ich do jedného vreca s kriminalnými živlami. Väčšina Rómskeho obyvateľstva sú slušní a dokonca aj zamestnaní a mnohé cigánske kolónie žijú práve takýmto životom.

31.7.2014 v 15:30 | Karma článku: 26.64 | Přečteno: 1785 | Diskuse

Jozef Varga

Cigáni zavraždili otca dvojročného syna...

... na Slovensku sme si už akosi zvykli, že trestná činnosť Cigáňov je vysoká, včítane tej najbrutálnejšej. Netvrdím, že u bielych kriminalita nie je, ale v prepočte na počet odsúdených obyvateľov, skoro každý štvrtý je Cigáň nehovoriac o priestupkoch a stíhaných maloletých Rómov.

30.7.2014 v 20:10 | Karma článku: 29.16 | Přečteno: 1626 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 9.časť /

Chcem vám vyrozprávať príbeh môjho osemdesiatšesťročného otca, ktorý sa v podstate začal okupáciou južných časti Slovenska Maďarskými vojskami v novembri 1938, kedy otec mal desať rokov a veľmi dobre si na to pamätá. Honvedi vpochodovali do dediny a spievali pesničku:" Prinášame vám chlieb z dolnej zeme..." Otec tejto pesičke nerozumel, pretože jedla a chleba bol vždy dostatok. Vtedy ešte nevedel, že namiesto slovenčiny sa bude musieť v škole učiť maďarčinu a láskaví, múdri, obľúbení učitelia z Čiech budú musieť čochvíľu násilím opustiť naše okupované územie.

9.6.2014 v 11:51 | Karma článku: 12.95 | Přečteno: 574 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 8.časť /

Toto je príbeh môjho žijúceho osemdesiatšesťročného otca, ktorý sa odohrával v rokoch 1944 až 1947. Počas predvojenského výcviku na anektovanom územi Československej republiky Maďarským kráľovstvom nás všetkých šestnásť a sedemnásťročných poslali na výkopové práce juhozápadne od Košíc stavať nemeckú obrannú líniu. Zákonom z roku 1939 sme boli všetci Maďari, i keď to nebola pravda, pretože Slovákov medzi nami bolo dosť. Po niekoľkých dňoch na výkopových prácach nás maďarskí nacisti odviezli do košíckých kasárni. V Košiciach sme Wermachtu vykladali vagóny s muníciou a ostatným materiálom, plnili nábojky vrecúškami s pušným prachom pre húfnice, vykládali a nakládali zranených vojakov, pochovávali mŕtvych. Po niekoľkých dňoch som ja a mojich dvetisíc kolegov boli donútení vstúpiť do Maďarskej kráľovskej armády nato nahnaní do trasportu smer Prešov, Krakow, Praha, Linec, Mníchov, Drážďany.

5.6.2014 v 9:40 | Karma článku: 10.14 | Přečteno: 584 | Diskuse

Jozef Varga

Podpálili vlajku EÚ, prvý politický proces na Slovensku od r.1990 ?

Ešte v novembri 2012 na záver pochodu Za slušný a bezpečný život na Slovensku dvaja účastníci podpálili vlajku EÚ. Prítomná polícia, či v uniformách alebo obrnenci ihneď zasiahli, zatknutí a obvinený z údajného prečinu hanobenia štátnej vlajky.

3.6.2014 v 19:03 | Karma článku: 30.10 | Přečteno: 1395 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 7.časť /

Toto je pravdivý príbeh môjho žijúceho osemdesiatšesť ročného otca, ktorý sa odohrával v rokoch 1944 až 1947 na územiach Maďarska, Slovenska, Poľska, Česka, Rakúska, Nemecka, Francúzska, Českolovenska. V septembri 1940 ako dvanásťročný musel nastúpiť do predvojenského výcviku, ktorý mal trvať do jeho veku 21 rokov kedy mal narukovať do Maďarskej kráľovskej armády, toto všetko vyplývalo z platného zákona v Horthyovskom Maďarsku . Počiatkom decembra v roku 1944 musel sa podľa prípisu zúčastniť ako levente výkopovych prác nemeckej obrannej línie juhozápadne od Košíc, ani nie po desiatich dňoch bol on a jeho kamaráti odsunutí maďarskými nacistami do Košíckých kasárni. V Košiciach Wehrmachtu vykladali vagóny s muníciou, zbrane, potraviny, plnili do húfnic nábojky s pušným prachom, vykladali a nakladali zranených, pochovávali mŕtvych. Po krátkom pôsobení v Košiciach,kedy museli mladí levente vstúpiť do Maďarskej kráľovskej armády asi dve tisíc šetnásť a sedemnásťročných chlapcov šípove kríže nahnali do transportu, ktorý cestou cez Prešov, Krakow, Prahu, Linec mal skončiť niekde v Nemecku.

2.6.2014 v 14:39 | Karma článku: 11.86 | Přečteno: 683 | Diskuse

Jozef Varga

Ako krkavci / 17. Politicky nespoľahliví odvedenci do PTP /

Krčma bola mľkva, iba v kúte sa dvaja bavili o dedinskom futbale. Pred prevratom tu bolo vždy veselo, dnes už prestal aj harmonikár nosiť do krčmy svoju harmoniku. Že vraj niektorí z fanatických bolševíkov z dediny mu povedal nech zahrá internacionálu, on nato: " Dušan kúp si harmoniku a môžeš si tu svoju internacionálu vyhrávať do nemoty, od rána do večera, ja hrávam to čo chcem. " On nato: " Však ja viem ako si hrával a spieval do nekonečna gardistom za Slovenského štátu: Na Kráľovej holi.... " Jano harmonikár nebol nikdy ustráchaný, či to už boli gardisti alebo komunisti, mal vždy podrezaný jazyk: " O čom tu vlastne hovoríš, veď tí gardisti prezliekli košele a dnes kujú pikle s vami, bolševíkmi ." A ten mu vraj zakázal nosiť do krčmy nielen harmoniku, ale dokonca aj spievať, poznal vraj niekoľko sto českých, slovenských, rusínskych, vychodniarskych, maďarských pesničiek. Strach z niektorých fanatických komunistov bol tak veľký, že im väčšina radšej nepovedala nič, aj keď nemali pravdu.

28.5.2014 v 8:05 | Karma článku: 8.51 | Přečteno: 290 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 6.časť /

Tento pravdivý príbeh môjho žijúceho osemdesiatšesť ročného otca sa odohrával v rokoch 1944 až 1947, keď v decembri 1944 ako šestnásťročný bol donútený vstúpiť maďarskými fašistami do Maďarskej kráľovskej armády, najprv bol odvelený na výkopové práce nemeckej obrannej línie juhozápadne od Košíc, neskoršie priamo do Košíc, kde vykládal Wermachtu muníciu, techniku, plnil nábojky pušným prachom do húfnic, vykladal ťažko zranených, pochovával mŕtvych. Szalisiovci môjho otca a dve tisíc kamarátov, všetko šestnásť a sedemnásť roční v Košiciach naložili do transportu a odvážali cez Prešov, Krakov niekam do neznáma. To neznámo chlapcov doslovne ľakalo aj kvôli tomu, že ich strážcami na ceste boli maďarskí nacisti, šípove kríže.

26.5.2014 v 7:43 | Karma článku: 10.22 | Přečteno: 409 | Diskuse

Jozef Varga

Ako krkavci/ 16. Pretvaruj sa koľko sa len dá, rob si po svojom /

Blízky priemyselný závod zamestnával celú dolinu a pracovalo tam asi dve tisíc robotníkov. Fabrika sa datuje vznikom najprv ako veľký železný hámor koncom 16. storočia, podľa čoho aj ľudia dedinu volali Hámor, a prvou slovenskou vysokou pecou v roku 1805. V národnom hospodárstve sa podľa vzoru Sovietského zväzu rozbehlo tzv. " úderníctvo, " čo neobíšlo ani tento zavod, kde zamestnaný robotník úderník mal dokázať maximálne prekročenie stanovených výrobných noriem a tak povzbudiť ostatných k vyšším výkonom, ale za rovnakú mzdu. Všade po celej fabrike boli okrem politických hesiel vyvesené jedno stále sa opakujúce heslo na každom pracovisku: " 5 ročný plán splníme a prekročíme. " Podobne sa stavali cesty, železnice, elektrárne, fabriky. Mnohí mladí prosovietskí fanatici pracovali na komunistami preferovaných stavbách iba za stravu, minimálnu odmenu potrebnú k životu.

25.5.2014 v 14:53 | Karma článku: 7.55 | Přečteno: 332 | Diskuse

Jozef Varga

Cigáni, stály problém v trestnej činnosti

Na Slovensku žije odhadom niečo nad 400 000 Cigáňov, čo podľa štatistík predstavuje 7,45% z celkového stavu obyvateľstva, v ČR asi 150 000 väčšina sa presťahovala zo Slovenska, z celkové stavu obyvateľstva predstavuje 1,45%, v Maďarsku 400 000 a z celkového stavu 4%,v Rumunsku 1 200 000 a z celkové stavu 5,45%, Bulharsko 9,62%. Niektoré odhady hovoria oveľa vyššie čísla. Presná štatistika však neexistuje. Na Slovensku zo 400 000 Cigáňov necelá polovica býva v rozptyle s majoritou, 200 000 Rómov žije v osadách a z toho na okraji obce žije asi 100 000. Podľa tohto odhadu vidíme, že v rámci Európy v prepočte na celkový stav obyvateľstva patrí Slovensku druhá priečka.

24.5.2014 v 10:30 | Karma článku: 19.14 | Přečteno: 2021 | Diskuse

Jozef Varga

Ako krkavci /15. Hlas Ameriky bol hlasom slobody /

V tomto regióne Českolovenskej republiky počiatkom päťdesiatich rokov bolo roboty dosť, celá dolina robila v strojárenskej fabrike, v baniach, pri ťažbe dreva, na veľkých pílach. Začalo sa tradovať, že malí a strední roľníci nerobili už iba na svojich roličkách, ale aj vo fabríke, v baniach čim si na žívotnej úrovni veľmi pomohli. Roboty bolo vždy dosť, ale slobodne bez strachu hovoriť o politike, tak ako za bývalej ČSR znamenalo skoro vždy vypočúvanie Štatnou bezpečnosťou a basa. Takto dopadlo niekoľko chlapov z dediny a mnoho ľudí v doline. Stalinovská politika režimu v ČSR takto rozsievala strach medzi obyvateľmi. O komunistickej politike a ich pomocníkov z červeného Ruska sa bez obáv hovorilo doma a to vždy po skončení večerného vysielania slobodných vysielačov zo západu.

22.5.2014 v 6:45 | Karma článku: 8.66 | Přečteno: 334 | Diskuse

Jozef Varga

Ako krkavci /14. Nezmieriť sa s komunistickou mašinériou a prežiť /

Tajomník miestného národného výboru a predseda komunistickej strany bol po smrti. Jeho telo ležalo dvadsaťpäť metrov hlboko v pinge/ vetrací banský komín /. Toto miesto potúlkami lesom Jožo a jeho bratia veľmi dobre poznali, bolo to ďaleko od dediny v chotári susednej obce. V tejto časti Československa bolo dané vekmi, ľudia neodpúšťali zradu na rodákoch, pričom tajomník si myslel, že je asi nadčlovek, keď mu bola bolševikmi daná moc, no dopadol tak ako jeho bývalý červený pomocník z verejnej bezpečnosti. Toto bola oblasť ČSR kde sa vždy žilo lepšie ako inde. Boli tu bane pod kontrolou štátu, veľká fabrika, gátre, ľudia mali lesy, pôdu, na paši sa choval dobytok, ovce, kozy, doma ošípané, králiky, hydina a toto zo správ z Hlasu Ameriky podľa vzoru kolchozov v Rusku sa malo komunistami všetko vziať a vytvoriť akési jednotné roľnické družstvá. To im nestačili kontigenty?

18.5.2014 v 13:05 | Karma článku: 8.69 | Přečteno: 243 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 5.časť /

Toto je pravdivý príbeh môjho osemdesiatšesť ročného otca.Písal sa december 1944, mal som iba šestnásť a szalasiovci mňa a mojich dvetisíc kamarátov donútili vstúpiť do Maďarskej kráľovskej armády. Po štvorročnom predvojenskom výcviku, ktorý som absolvoval od mojich dvanástich, prišiel deň, keď som musel ísť na výkopové práce nemeckej obrannej línie juhozápadne od Košíc. Po ôsmych dňoch ma presunuli do košických kasárni odkiaľ nás každý deň ozbrojení maďarskí nacisti hnali na pomoc Wermachtu pri vykládke munície, ťažko zranených, pochovávať mŕtvych.

12.5.2014 v 10:46 | Karma článku: 11.19 | Přečteno: 642 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 4.časť /

Mal som iba šestnásť a donútili ma, ako i mojich dve tisíc druhov vstúpiť do Maďarskej kráľovskej armády. Písal sa december 1944 . Vo vagóne boli tri vedrá, jedno na malú potrebu, druhé na veľkú potrebu a v treťom voda s hrnčekom, ta ovšem po hodine zamrzla na kosť. V opačnom rohu bola slama. Prevážali nás ako dobytok, takto transportovali židov. Vonku mohlo byť okolo dvadsaťpäť stupňov pod nulou. Boli to neuveritelne ťažké podmienky, nadávali sme na szalaisiovov len tak hrmelo, z ich vagóna sa sunul dym z piecky, oni si hoveli v teplúčku, popíjali pálenku a varené vínko, pojedali klobásku a šunku. Szalisiovci boli oplani a zberba pozháňaná z celého Maďarska a anekotvaných územi, prepustení trestanci, vrahovia, lupiči. Bola to pliaga ktorá vládla od októbra 1944 Maďarskému kráľovstvu, ich súputnikmi a vzorom od samého začiatku sa stali jednotky SS a nacisti. Aj tak konali. V prvom rade vyhladiť všetkých židov, kde sa mnohí v Maďarsku za umierneného admirála Hothyho voči židovskej otázke schovávali z celej Európy, potom socialistov, komunistov, cigáňov a všetkých oponentov ich politiky. A títo neznabohovia, vrahovia nás šestnásť sedemnásť ročných sprevádzali na našej ceste do neznáma. Im bolo jedno koľko nás zgegene, len nech splnia rozkaz.

5.5.2014 v 10:26 | Karma článku: 12.03 | Přečteno: 545 | Diskuse

Jozef Varga

Ako krkavci / 13. Zabiť tajomníka... /

Väčšina obyčajných ľudí nerozumela, čo je to ľudovodemokratický štát, ako dumali, tak dumali, ale nič im to nehovorilo. Bol síce v názve " ľud ", teda aj my všetci, no nič z toho nemali. Museli odvádzať kontigenty, dane sa zvýšili, ak si niečo povedal proti bolševikom vzali ťa do parády tajní, árešt ťa neminul. No museli si dávať pozor na ústa a držať sa:" Mlčať zlato, hovoriť striebro. "

23.4.2014 v 11:46 | Karma článku: 5.82 | Přečteno: 278 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 3.časť /

Bolo mi iba šestásť a asistoval som smrti dookola. Vtedy v decembri 1944 sme nevedeli kde skončíme, či iba tu pri vykládke nemeckej munície a zranených vojakov, či na fronte alebo pôjdeme domov. Pohľad na nás čiastočne oblečených v uniformách Maďarskej kráľovskej armády bol úbohy: " Špinaví, neumytí, zavšivavení, hladní, na zimu zle oblečení. " Blížili sa Vianoce, ako nám povedal jeden zo Šípovych krížov naši rodičia vedia kde sme. Tí čo sme žili neďaleko Košíc to bola veľmi dobrá správa, každý očakával návštevu, domáci chlieb, klobásu, slaninu pred Vianocami sa všade zabíjali ošípane.

22.4.2014 v 11:10 | Karma článku: 14.13 | Přečteno: 620 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 2.časť /

Mal som iba šestnásť, ale po nasadení maďarskými fašistami v Košiciach som zostarol o desať rokov. Nebolo večera a noci aby som nepremýšľal nad tými stovkami zranených, mŕtvych ktorých sme vykladali z vagónov, nákladných aut a presúvali či do nemocníc, na nemocničné vlaky alebo rovno na cintorín. Ako viaceri moji kamaráti som sa neudržal slzám. Nemeckí dôstojníci boli s našou prácou nadmieru spokojní.

17.4.2014 v 12:43 | Karma článku: 16.64 | Přečteno: 883 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov. / 1.časť /

Pochádzam z prekrásneho kraja na rozmedzi Slovenského krasu a Slovenského rudohoria . V tejto oblasti sa historicky vždy hovorilo troma jazykmi : Maďarsky, Nemecky, Slovensky a mnohí aj Rusinsky, tak ako moja mamička, ktorá mala v papieroch písané, že je Slovenka, ale pochádzala z Rusínskej dediny, moja babka z otcovej strany bola tiež Slovenka, takže ja som bol z 1/3 Maďar a z 2/3 Slovák, ale väčšinou sme sa doma rozprávali Maďarsky. Na jarmokoch, koré u nás bývali pravidelne sa samozrejme hovorilo trojjazyčne a tak ako maly som hĺtal všetky jazyky, čo sa mi neskôr náramne zišlo.

13.4.2014 v 9:40 | Karma článku: 14.42 | Přečteno: 642 | Diskuse

Jozef Varga

Pôsobil som v armádach štyroch štátov. Úvod.

Voľné pokračovanie zo 67. dielného cyklu " Zabi a nedaj sa zabiť " podľa pravdivých udalosti počas druhej svetovej vojny z rozprávania môjho osemdesiatšesť ročného žijúceho otca . Domov sladký domov, ale čo tomu predchádzalo ? Všade dookola smrť, zabíjanie, zo strany Nemcov i Američanov . Tvrdý štvorročný vojenský výcvik pod taktovkou maďarských dôstojníkov, ďalší dril v nemeckej armáde a veľmi ťažké boje v Alpách, zajatie a pôsobenie vo veľmi tvrdých podmienkach v americkom zajateckom tábore, kde bolo zajatých asi 1 milión vojakov Wermachtu, SS, ale aj nacistov a funkcionárov v civile a nokoniec po doporučení americkým dôstojníkom, prísahe, vojnové šialenstvo v americkej armáde .

11.4.2014 v 14:17 | Karma článku: 13.40 | Přečteno: 746 | Diskuse
Počet článků 253 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 1207
Obyčajný človek žijúci s obyčajnými ľuďmi okolo , ale mnohokrát so zaujímavými životnými príbehmi, ktoré má zaujímajú, o ktorých aj píšem a chcem písať.

Seznam rubrik

Napište mi

Vzkaz autorovi


Zbývá 1000 znaků.


Toto opatření slouží jako ochrana proti webovým robotům.
Při zapnutém javaskriptu se pole vyplní automaticky.


více


Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.