Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 6.časť /
Československo 29.IX.1938 Mníchovským zrádnym dokumentom stráca územia Sudet, 2.XI.1938 Viedenskou arbitrážou sú ČSR násilne odobraté ďalšie územia, Podkarpatská rus a Slovenské územie Maďarskom o výmere asi 10 000 km2
Krakov bola minulosť, blížila sa noc, my sme si zaspievali zopár smutných maďarských pesničiek, pomodlili sa a každý ostal sám so sebou a svojimi myšlienkami. V tej dobe sa život nemaznal s nikým, my sme to tentokrát pocítili na vlastnej koži. Ešte nikdy som nebol tak dlho mimo domova. Vraj som si musel splniť svoju vlasteneckú povinnosť ako nám pred krčmou vybubnoval starý mládnec Géjza Szátmari začo dokonca dostanem aj zaplatené, ale neskorščie som zistil, že všetko bola lož vykonštruovaná nacistami aby nás mohli odveliť mimo Československo.
Bola tma takže som nevedel, či sa ide na západ, sever alebo juh. Ešte za tmy, neviem koľko bolo hodín, nemal som hodinky a kamarát, ktorý ich mal ešte spal, transport postál. Bolo to matno osvetlené nádražie, ale v tom momente som nevedel aké je to mesto, až som počul hlasy z vonku a tá reč mi bola veľmi povedomá aj keď som ju už nepočul od 1939. Cez štrbinu a po dierach vo vagóne po nálete ruských stíhačiek som videl dvoch železničiarov ktorí sa rozprávali českým jazykom, teda jazykom ktorým komunikovali aj moji učitelia a riaditeľ základnej školy, teda museli sme byť v Čechách.
Srdce mi zaplesalo a nedalo sa mi prihovoriť slovenčinou : " Dobré ráno ! Prosím vás postojte. Kde sme to, v ktorom meste ? " Železničiari prekvapene postáli, tiež asi dlho nepočuli slovenský jazyk. " Pane jste v Čechách, v Praze " zaznela odpoveď. Tak konečne v Prahe, vždy som túžl navštíviť toto vraj prekrásne mesto, bolo mi jasné, že uvidím iba žlezeničnú stanicu a nie Hradčany, Karlov most a Orloj, ale počítalo sa, že som bolo v hlavnom meste Československa. Medzitým sa zobúdzali ďalší kamaráti, rozhovor so železničiarmi pokračoval: " Vodkuď je tenhle transport ? " Ide z Košíc a je tu nás okolo dve tisíc šetnásť a sedemnásť ročných, donútili nás vstúpiť do Maďarskej kráľovskej armády a bez súhlasu rodičov nás odvážajú neviem kam. " Kluci, vy jste z Košíc ? "
O chvíľu sa po peróne roznieslo, že v stanici stojí transport s chlapcami z Košíc, i keď pravda bola taká, že väčšina bola južne od Košíc z okolitých dedín, mestečiek a časť zo severného Maďarska.
Už sa rozvidnievalo a na peróne bol ruch, stáli sme na prvej koľaji. Šípove kríže nám pootvárali vagóny, ale von sme nesmeli ísť. Mnohí z nás ovládali jazyk Slovensky, tak ako ja, preto sme oslovovali okolidúcich, tí sa čudovali že po rokoch počujú aj slovenčinu. Boli to milé rozhovory, rozprávali sme sa skomoleným československým jazykom, ale mne by nevadila ani čeština, rozumel som jej veľmi dobre. Ľudia boli milí, nosili nám horúci čaj, meltu, ponúkali ich svačinku, bochníky chleba, pečivo poniektorí tým chlapcom ktorí boli na zimu vetcho oblečení dávali svoje šály, rukavice a dokonca aj svetre.
Po celé tri hodiny, ktoré sme strávili v Prahe sa nám pražania venovali. Znášali prikrývky, oblečenie, potraviny, nosili čaj i keď mne bolo jasné, že sami nemali dostatok. Z rádio Londýn som vedel, že v protektoráte sa žilo veľmi ťažko , najmä po atentáte na Heidricha sa to náramne zhoršilo. Nacisti mnoho ľudí zavraždili, Lidice zrovnali so zemou, prenasledovali študentov, demokratov a vlastnecov, nenechali na pokoji ani obyčajných ľudí. Presne takto konali u nás aj nacistické šípové kríže Férencza Szalasiho, ale u nás doma to bolo iba od októbra 1944, v Čechách od rozpadu Československa.
Naša zastávka v Prahe ubehla veľmi rýchlo. Pohli sme sa, šípove kríže pozatvárali vagóny a opäť cesta do neznáma. Ale po Prahe nám už bolo jasné, že konečná bude v Nemecku.
V podvečer transport opäť postál, szalisiovci pootvárali dobytčiaky, v tomto momente som nevedel kde sa nachádzame, ale nemčina jasne dávala na vedomie, že sme v Rakúsku alebo Nemecku. Nedalo mi aby som sa neopýtal blízkeho nemeckého hliadkujucého policajta:" Bitte, wo waren wir ? Was ist eine Stadt ? " Odpoveď bol okamžitá, das ist Linz, Osterreich.
Nevedel som kde je Linec, ale pre mňa bolo dôležité, že sa nachádzame v Rakúsku. Takže Rakúsko. Zo zemepisu som vedel, že hlavné mesto je Viedeň, že sú tu najvyššie veľhory Európy, Alpy, že v Salzburgu sa narodil géniálny Mozart, ale i to, že z Rakúska pochádzal Adolf Hitler.
Po hodine čakanania, keď veliteľ transportu jednal s veliteľom mesta Linec bolo strážiacim szalisiovcom oznámené, osobne som to počul : Kasárne sú v troskách po spojeneckom bombardovaní, pokračujeme do Mníchova. Teda predsa len Nemecko.
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 70. /
Otec spomínal, ako v 1938 Slovensko obsadili Maďari. Prišli na koňoch a spievali, že nám vraj doniesli chlieb a slobodu. Otec mal desať a nerozumel tomu, veď chleba mali dosť a slobodu v Československej republike taktiež. V škole
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
Otec veľmi často opakoval v svojich spomienkach, ako bol počas transportu z Košíc Štefánikových kasárni odvlečený do Nemecka cez Prešov, Krakov a Prahu a práve tam na " Pražskem nádraží " zažil, to čo mu utkvelo v pamätí...
Jozef Varga
Ako krkavci / 60. /
Kádrové dotazníky vypracované jednotne do vzoru pre celú Československú republiku ihneď po prevrate 25. februára 1948 boli prejavom malosti ortodoxných komunistov, ktorí doslovne a do písmena kádrovali všetkých občanov včítane...
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 68. /
Keď otec v januári 1945 slúžil v nemeckej armáde ich dedinu oslobodzovala Červená armáda. Z rozprávania môjho dedka to bolo tak, že Wermacht obsadil okolité kopce a tehelňu, kde nasadil guľomety a tie držali pod palcom celé okolie
Jozef Varga
Dvojí život / 15. /
Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, modrooký, gaštanové vlasy, dolu poriadne vybavený, začo bol ženami veľmi milovaný zároveň naň v kontakte s ...
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 67. /
Otec bol svedkom mnohého, ale navždy sa mu vryl do pamäti deň, keď maďarskí fašisti, Šípové kríže dolapili vojenského zbeha v ich dedine. Ukrýval sa v senníku, kde mu susedia nosili jedlo. Bol november 1944 a Maďarom sa už...
Jozef Varga
Dvojí život / 14. /
Tento príbeh je o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý celý život zbožňoval ženské prirodzenie. Bol fešák, vyšší, štíhly, modrooký, gaštanové vlasy a tam dolu dobre vybavený, začo ho ženy milovali, niektoré aj za nim...
Jozef Varga
Dvojí život / 13. /
Toto čo teraz čítate je o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, gaštanové vlasy, modrooký a hlavne dolu veľmi dobre vybavený a aj pre toto všetko bol tak ženami ...
Jozef Varga
Dvojí život / 12. /
Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské prirodzenie. Bol vyššej postavy, štíhly, modrooký, dole dobre vybavený, čo samozrejme ženám imponovalo. Nebol vyberavý.Miloval ženy,dievčatá
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 66. /
Vo Wermachte a Waffen SS slúžilo mnoho národov a národnosti. Otec sa stretol najmä s chlapcami z Ukrajiny, ktorí boli prekvapení, že aj zo Slovenska sú tu vojaci. Samozrejme blízkosť jazyka nebol problém dorozumieť sa a tak...
Jozef Varga
35.výročie sviečkovej demonštrácie v Bratislave
Sviečková demonštrácia, Bratislavský veľký piatok, pokojná manifestácia za náboženské slobody a občianske práva v socialistickom Československu, ktorá sa odohrala na Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988 bola...
Jozef Varga
Ako krkavci / 59. /
Jednou z deklarovaných vlastnosti socializmu bola formulovaná " rovnosť. " Rovnosť deklarovala " ľudovodemokratická " Ústava z 9. mája 1948," socialistická " v roku 1960, ale aj " federatívna " v roku 1968. Vychádzala z 3 pojmov:
Jozef Varga
Dvojí život / 11. /
Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Nebol preberačný bral ženy za radom, či boli staršie, veľmi mladé, tmavej alebo svetlej pleti, štíhle, korpulentné, nezáviselo od...
Jozef Varga
Ako krkavci / 58. /
Najväčšou zlodejinou vtedajších bolševickych vodcov v Československu bola v máji 1953 menová reforma. Ešte v piatok 29.mája vystúpil s príhovorom k ľudu prezident Antonín Zápotocký, kde občanov ubezpečoval: K menovej reforne....
Jozef Varga
Dvojí život / 10. /
Túto ságu píšem o mojom dobrom priateľovi, je už u Boha, ktorí nadovšetko miloval ženy bez rozdielu veku, rasy, postaršie, veľmi mladé, biele, tmavšie, blondíny, černuľky, štíhle, korpulentné, so zubnou protézou, riedkymi zubami..
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 65. /
Keď otec slúžil v Košiciach pre Wermacht najviac si cenil skutočnosť: Nemecký vojak bol slušný, ochotný sa podeliť aj s posledným kúskom chleba, profesionálne a perfektne ovládal svoje postavenie, najmä v poľnej nemocnici som. ..
Jozef Varga
Dvojí život / 9. /
Toto sú riadky o mojom dobrom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské prirodzenie. Po vlastnej rodine boli preň iné ženy všetkým. Vyšší, štíhly, modrooký, tam dole dobre vyvinutý, vedel rozprávať vtipy, ale nebol
Jozef Varga
81 rokov od prvého transportu Židov zo Slovenska
Prvý transport s tisíckou mladých 18 - 35 ročných židovských dievčat bol vypravený z Popradu 25.marca 1942 s tým, že idú za prácou. Týmto dňom začala prvá etapa deportácie Židov zo Slovenska do táborov smrti, ktorá trvala do...
Jozef Varga
Dvojí život / 8. /
Táto sága je o mojom priateľovi, ktorý nadovšetko miloval ženy a bolo mu jedno, či sú tej alebo onej rasy, biele, tmavšie ,štíhle, obézne, blondíny, brunetky, černuľky, so zubnou protézou, redšími zubami, mladulinké, postaršie.
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 64. /
Môj otec v rokoch 1944 až 1947 slúžil v armádach štyroch štátov: Maďarska kráľovská armáda, Nemecka armáda, Americká pechota, Československá armáda, kde otec slúžil iba pol roka a pre chorobu bol poslaný do civilu, ale v 1949..
předchozí | 1 2 3 4 5 6 7 ... | další |
- Počet článků 384
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 907x