Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 8.časť /

5. 06. 2014 9:40:05
Toto je príbeh môjho žijúceho osemdesiatšesťročného otca, ktorý sa odohrával v rokoch 1944 až 1947. Počas predvojenského výcviku na anektovanom územi Československej republiky Maďarským kráľovstvom nás všetkých šestnásť a sedemnásťročných poslali na výkopové práce juhozápadne od Košíc stavať nemeckú obrannú líniu. Zákonom z roku 1939 sme boli všetci Maďari, i keď to nebola pravda, pretože Slovákov medzi nami bolo dosť. Po niekoľkých dňoch na výkopových prácach nás maďarskí nacisti odviezli do košíckých kasárni. V Košiciach sme Wermachtu vykladali vagóny s muníciou a ostatným materiálom, plnili nábojky vrecúškami s pušným prachom pre húfnice, vykládali a nakládali zranených vojakov, pochovávali mŕtvych. Po niekoľkých dňoch som ja a mojich dvetisíc kolegov boli donútení vstúpiť do Maďarskej kráľovskej armády nato nahnaní do trasportu smer Prešov, Krakow, Praha, Linec, Mníchov, Drážďany.
Bombardovacie lietadla B24... Bombardovacie lietadla B24...

O nás bez nás: V septembri mníchovským diktátom a v novembri 1938 viedenskou arbitrážou Českolovenská republika stratila hraničné strategické územia o výmere asi 41 000 km2 a 5,65 milióna obyvateľov, z toho viac ako 1 milión českého, slovenského, rusinského obyvateľtva, následovne 15. marca 1939 Čechy, Moravu, Sliezko okupuje fašistické Nemecko, je vyhlásený Protektorát, 14.marca Slovensko po rozhovoroch s Hitlerom je donútené vyhlásiť samostatnosť. Maďarsko sa neuspokojuje s obsadenými územiami Slovenska a ešte v marci 1939 v tzv. "malej vojne " zákerne útoči z anektovanej Podkarpatskej rusi na slovenské dediny a mestá, získava asi tisícšesťsto km2 územia a 70 000 obyvateľov, drvivá väčšina nemaďarského pôvodu. Novovznikajúca Slovenská armáda, množstvo dobrovoľníkov, Hlinkova garda, ale aj českí vojaci a dôstojníci postup Maďarov zastavili. Pôvodný plán maďarských generálov, politikov bolo dostať pod kontrolu celé Slovensko, nakoniec to skončilo novým plánom, útokom mali vojensky získať minimálne územia od východu až po Vysoké Tatry. Odpor zo strany Slovenska bol pre Maďarov prekvapivý, totiž spoľahnutie na to, že novovznikajúca armáda v novom štátnom celku bude mať problémy zlyhal. Maďarsko si po rozpade monarchie v roku 1918 vždy robilo nároky na Felvídek, a už aj na okyptené Slovensko po Viedenskej arbitráži a ako verný prisluhovač Hitlera sa v Budapešti domievali, že po spoločnom víťaznom tiahutí Európou dostanú súhlas Nemecka na opätovné vytvorenie veľkého Uhorska. Na takomto základe na anekotvaných územiach Maďarskom aj tak jednali so všetkými obyvateľmi včítane detí, najmä chlapcov, ktorí v svojich dvanástich rokoch zákonom boli nútení vstúpiť do predvojenského výcviku levente. Jediným jazykom bola Maďarčina a tvrdý šovinizmus. A nikto sa nestaral, akej kto je národnosti, pretože neexistovali, všetci boli Maďarmi. A v takomto agresívnom ponímaní v roku 1940 musím ako dvanásťročný chlapec v záujme Maďarského kráľovstva vstúpiť do tvrdého predvojenského výcviku. Výcvik v našej dedine viedol postarší dôstojník, príšelec niekde z juhu Maďarska, ktorému obec pridelila rodinný dom z obecného majetku.

Po viac ako šyroch rokoch neustáleho vojenského cvičenia stojím koncom roka 1944 pred bránami Drážďan a premýšľam: " Čo vlastne Nemci s nami zamýšľajú? Kám nás pošlú? Budú nás aj preverovať ako sme vojensky zdatní? Pôjdeme brániť Nemecko z východu alebo zo západu? " Hlad, smäd, špina, vši má v tomto momente ani tak netrápili, ako to, či budem bojovať priamo na fronte so zbraňou v ruke alebo ako kamaráti spomínali v nejakých službách pre armádu. Ale to by nás nevozili tak z ďaleka. O inom ako vojenskom využití som nepremýšľal.

Podôstojníci sa cestou s nami rozprávali, chceli o nás zistiť všetko, čo sa len dalo. Keď som im hovoril ako sa k nám šípove kríže správali nechceli tomu uveriť. Vraj tak zanedbanú armádu nevideli ani v Rusku. Boli to všetko postarší vojaci, viacerí nemali buď ruku, poškodený zrak, krívali, ale stále slúžili vlasti.

Kasárne boli obrovské, na nádvori protilietadlová obrana s dievčenskou obsluhou, poskakovali okolo diel a zohrievali sa. Keď zbadali pochodujúce jednotky pobehli k nám a prihovárali sa : " Kto ste? Odkiaľ idete? v Akej zbrani slúžite? Prečo ste tak čudno oblečení? " Nik neopdovedal.

Nádvorie kasárni bolo plné. Nastúpili sme tak ako nás zadelili do jednotiek ešte v Košiciach. My sme boli prvá čata. Nemci vytiahli nejaké papiere, asi najskôr zoznamy, predsa len szalisovci mali nejakú evidenciu. A tak sa čítali mená, ku každému, ktorý sa maďarsky ohlásil " itt " pristúpil dôstojník, poddôstojník, vojak a obzrel si ho. Tak to bolo u všetkých. Asi päťdesiat nechali vystúpiť, boli to skoro všetci Cigáni. Tých niekam odviedli.

Po tejto procedúre nás podľa čiat odvádzajú do jednotlivých budov kasárni. Vyzliekame sa do naha, naše šatstvo je postriekané smradľavou tekutinou a odnesené na spálenie, ostrihajú nás, odvšivavia, každý dostaneme mydlo, uterák a ideme do spŕch. Po prvykrát v živote sa sprchujem v teplej vode. Navzájom sa drhneme a smejeme sa.

Fasujeme zimnú uniformu, čižmy, ľahké topánky, čapicu, prilbu s orlicou na boku, poľnú fľašu, ešus, lyžicu, teplé spodné prádlo, tepláky, teplé ponožky, vreckovky, poľnú tašku, čistenie na obuv a v nočných hodinách ideme večerať. Niektorí chlapci večeru doslovne zhltli a vypytali si dupľu. Naposledy sme mali teplú stravu v Košiciach od nemeckých vojakov. Prekvapujúce pre nás bol prístup Nemcov voči nám, toto bola iná káva ako za maďarských nacistov, tu bol poriadok, vojak mal svoju cenu a tak sa aj k nemu správali. Našu jednotku mal na starosti obergefreiter. Hodnosti a označenie vojakov Nemeckej armády a všetko o Wermachte, Waffen SS nás učili vo výcviku.

Izby sú vykúrené, postel s vankúšom hrubou khaki dekou. Zaspávame spánkom spravodlivých, na izbe nás bolo tridsať, teda jedna čata.

Ráno o siedmej je budíček, opäť idem pod sprchu, zapáčilo sa mi to, oblečiem sa, prádlo a uniforma smrdeli po naftalíne, ale vždy lepšie ako zavšivavený civil, a šup na nádvorie kasárni. Teraz už iba podľa jednotiek, každý dosadený veliteľ hovorí o náplni dňa, ja prekladám. Podľa postaršieho desiatnika budeme najprv raňajkovať a potom budeme absolvovať streľby a previerka fyzickej prípravy a to všetko za účasti hauptsturmfuhrer SS.

Autor: Jozef Varga | čtvrtek 5.6.2014 9:40 | karma článku: 10.14 | přečteno: 584x

Další články blogera

Tato rubrika neobsahuje žádné články...

Další články z rubriky Poezie a próza

Renata Šindelářová

Ty jsi ale běhna!

Běhání jsem vždycky nenáviděla. Člověk se u toho nevhodně potí, nepříjemně zadýchává, flekatí jak dalmatin. Navíc je to činnost nekulturní, nedá se u ní ladně sedět s nohou přes nohu, pít víno ani tlachat

25.7.2017 v 21:25 | Karma článku: 5.90 | Přečteno: 167 | Diskuse

Zuzana Voznicová

Tatry neznaj bratry (ani sestry)

Dovolená. Pro některé slovo až magického významu. Pro mne, přesun z místa na místo, kde to bude trochu jinak než doma, ale v podstatě si příliš neodpočinu.

25.7.2017 v 19:37 | Karma článku: 12.42 | Přečteno: 419 | Diskuse

Tomáš Břicháček

Volvolánek ve zpětném zrcátku

Letní povídka o tom, jak na mě po 10 letech dolehla aféra Volvolánek - aneb o osobním střetnutí s legendárním volvem Mirka Topolánka

25.7.2017 v 18:28 | Karma článku: 11.83 | Přečteno: 417 | Diskuse

Daniel Tomáš

Letos budeme mít dva zástupce ve fotbalové Lize mistrů. A to jen díky mně!

Možná tomu nevěříte, ale je to tak. Plzeň i Slávie se letos probojují do základních skupin fotbalové Ligy mistrů. Dělám to proto, abych odčinil tu blamáž českých tenistů na Wimbledonu, kterou jsem způsobil také já...

25.7.2017 v 8:31 | Karma článku: 13.75 | Přečteno: 275 | Diskuse

Dita Jarošová

Skuteční zbabělci?

Jazzmin otec Giu, byl předtím, než byl povolán na dvouletou zelenou povinnost, takový beatník, dalo by se říci. Rozhodně se s vervou bránil tomu, co mu jeho otec vštěpoval, jezdil po trampech a nešel ani na jím vybranou školu...

24.7.2017 v 23:07 | Karma článku: 7.40 | Přečteno: 442 | Diskuse
Počet článků 253 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 1207
Obyčajný človek žijúci s obyčajnými ľuďmi okolo , ale mnohokrát so zaujímavými životnými príbehmi, ktoré má zaujímajú, o ktorých aj píšem a chcem písať.

Seznam rubrik

Napište mi

Vzkaz autorovi


Zbývá 1000 znaků.


Toto opatření slouží jako ochrana proti webovým robotům.
Při zapnutém javaskriptu se pole vyplní automaticky.


více


Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.