... chlapcami boli aj Cigáni, tu sa rozdiel nerobil. Maďar ako Maďar. Lenže po odsune transportom do Nemecka a neskoršom vstupe do Hunyadi SS Cigáňov Nemci v mene menejcennej rasy zlikvidovali.
Delostreľba na obrannú líniu bola úspešnejšia, ale nie natoľko aby sa fašisti nevedeli brániť. Tanky mali voľnejší priechod a postupne likvidovali jeden guľomet za druhým. ale predsa len asi tri protitankové delá naďalej fungovali a tak nám zapáli dva tanky. My sme sa ukrývali za tanky, plazili v blate až som ho mal aj za ušami. Pláštenka ma chránila iba čiastočne, zuby mi drkotali od zimy, ale aj od adrenalínu. Ani raz som si nevystrelil, nebolo na koho, nič som nevidel. No naše tanky zlikvidovali tie ich tri kanóny a teraz sa zamerali na guľomety. Postupovali sme vpred. Ištván ten menil zásobník za zásobníkom.
Nemecká streľba redla a my sa behom presúvame k lesu. Počas behu pálim na neďaleký guľomet. Zmĺkol. Nepriateľ sa dáva na ústup. Odisťujem bodák, na boj zblízka sa zíde. Asi po tristo metroch opäť zaľahnem, teraz sme už bez podpory tankového práporu. Nemci sa zakopali a urputne bránia svoje pozície, pravdepodobne z neďalekej čistinky nás opätovne odstreľujú z mínometov. Ako to vyzerá pravdepodobne dostali posilu, pretože paľba z guľometov hustla. Veliteľ sa vysielačkou spojil s delostreleckým oddielom, nahlásil koordináty .
Za chvíľu som počul ako hvízdajú granáty z našich húfnic. S Ištvánom sa dvíhame a skrčene hľadáme lepšiu bojovú pozíciu. Delostreľba zriedila obrancov a čiastočne aj mínometný oddiel. Z nášho nového palebného postavenia jasne vidíme nepriateľa. Priateľ páli zo svojho guľometu. Ja zameriavam ciele a taktiež pálim. Nemci padajú ako hnilé hrušky. No napriek všetkému sme ešte nevyhrali. Mali sme spustu zranených, ale aj dosť mŕtvych. My s Iľtvánom máme doposiaľ šťastie. Jednotka sa opäť dvíha na nohy a útočíme. Nemci znova ustupujú.