... obyvatelia zbavení občianskych práv, hlavne inteligencia, včítane dôstojníkov Československej armády, kňazov a biskupov boli nútení pracovať v pracovných táboroch alebo boli pozbavení, odvolaní zo svojich profesií a pracovali ako robotníci v podradných zamestnaniach.
Prvý tajomník Žufanko ako krajský tajomník KSČ, člen Ústredného výboru KSČ, poslanec Národného zhromaždenia rozčúlený vypoklonkoval Martina Skadeckého a predsedu Okresného národného výboru, na rozlúčku im nepodal ani ruku a šomral si : - Ten Skadecký mi pije krv. Že vraj to nepôjde. Všetko ide len treba chcieť. Je málo agilný, ale však čo by som od neho žiadal ? Veď je Rusín určite sa tajne modlí. Ako viem jeho rodičia sú silne náboženský založení. No budem sa musieť neho pozrieť z blízka.
Martin akoby mal v zadku vrtuľu tak sa ponáhľal, čo najskôr odtiaľto preč a hovorí predsedovi: - Ten krajský mi lezie na nervy. Sedí si na ústredí a myslí si, že pojedol všetku múdrosť sveta. Rusíni nie sú sprostí. Svoju vieru nikdy nezavrhnú. Budú sa brániť. Keby sme im aj násilím vzali kostoly a fary, nikdy a nikto právoslavnému popovi nepodá pomocnú ruku a budú si po domoch tajne vykonávať omše. Predseda mal si pravdu bude druhé kolo dosadenia popov na Grécko katolícke obce a ja hovorím, že dopadne ako prvé. Keď tam dáme aj sto policajtov, aj tak neuspejeme.
Šofér z okresu špacíroval okolo auta a pofajčieval. Cez sklo pozeral na literku domácej slivovice, dúfam, že aj mňa ponúknu. Skadecký nie je lakomec, určite sa mi ujde jeden dva hlty . Martin aj predseda naštvaní na svet zamračení dorazili k autu. Otvorili fľašu a dávali si do tela. Ušlo sa aj šoférovi: - Daj si Jano! Veď aj ty si náš. Nastúpili do auta a celou cestou popíjali. Jano, hovorí Martin, v Kojšove postoj pri krčme. Dáme si jedno chladené.