Slúžil som v armádach štyroch štátov / 56. /

V 1940 roku otec ako dvanásťročný vstupuje do predvojenskej prípravy  " levente,  " kde podľa predpisov Maďarského kráľovstva mal výcvik trvať do jeho osemnásteho roku života. Po výcviku  mal narukovať do armády. Ale do armády ...

                           musel za požehnania Šípových krížov vstúpiť už ako šestnásťročný. Šípové kríže sa s nimi nebabrali, dve tisícky šestnásť sedemnásťročných podelili do jednotiek, odsunuli do Košíc do Štefánikových kasárni, kde museli pracovať pre Wermacht.

 

                              Po podrobnom preskúmaní bojiska  prekontrolovali a odviedli zopár ľahko zranených Nemcov k skupine, ktorá sa vzdala počas boja. Naši zdravotníci po prvotnom ošetrení spolubojovníkov sa venovali aj nepriateľským vojakom. Ako našich, tak aj zranených Nemcov naložili na korby Studabakerov, Jeepov a previezli na ošetrenie do poľnej nemocnice. Spolu s priateľom sme sa podieľali pri nakladaní našich  mŕtvych na nákladné autá. Ištvana a mňa guľky, črepiny granátov obchádzali. Ani presne neviem kde máme rozložený tábor, tešil som sa na teplú večeru a snáď budem mať aj kde zložiť svoje kosti.

Naše sústredenie bolo iba kúsok od delostreleckého oddielu, kuchyňa pracovala na plné obrátky a nám škvŕkalo v žalúdku až bol z toho koncert. Hustá mäsová polievka, za hrsť krajcov chleba a káva. Dokonca bolo to aj akurát osolené.  Už sa zvečeriavalo a my sme  museli fasovať muníciu, ráno nebude čas. Batoh mi oťažel  nábojmi do pušky, pištole, zopár granátov, mäsové konzervy a sucháre, nová voda do poľnej fľaše. Stany nebol čas postaviť a tak celta i spalo sa pod holým nebom. Našťastie nepršalo.

Skoro ráno ma prebudil  veľký táborový zhon, to delostrelci balili techniku a zdravotníci odsúvali z poľného lazaretu zranených do najbližších nemocníc.  Raňajky boli rýchle. Ištván si bafkal svoju cigaretu a čistil zbraň. Ja som plnil zásobníky nábojmi, vyutieral nábojovú komoru. Ranný nástup a zasa niekde do boja s Nemcami. Naládovali sme sa do Studabakerov a ide sa opäť bojovať. Vraj máme dobiť nejaké mestečko, ktoré mi nič nehovorí a blízke letisko.

Asi po dvoch hodinách nás vysadili pod lesom. Mali sme tri tanky. Naše delostrelectvo nás podporovalo v útoku odstreľovaním okolia ako aj samotného mesta. Z nepriateľskej obrany, to čo som videl sa pohlo päť tankov Tiger. Zapálili nám jeden tank. Dali sme sa na ústup. Letectvo nám nepomohlo, bola hmla. 

Nominujte autora do ankety Bloger roku

Autor: Jozef Varga | pátek 3.2.2023 10:48 | karma článku: 10,97 | přečteno: 183x
  • Další články autora

Jozef Varga

Ako krkavci / 60. /

30.3.2023 v 13:23 | Karma: 0

Jozef Varga

Dvojí život / 15. /

28.3.2023 v 14:45 | Karma: 0