Dvojí život / 15. /

Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, modrooký, gaštanové vlasy, dolu poriadne vybavený, začo bol ženami veľmi milovaný zároveň naň v kontakte s ...

                            inými žiarlili, niekedy až tak, že som to musel riešiť ja sám. Páčili sa mu všetky typy bez rozdielu rasy, malé, vysoké, štíhle, korpulentné, mladulinké, postaršie, blondíny, černuľky, s okuliarmi, so zubnou protézou, riedkymi zubami. Bol ženatý, mal veľkú rodinu, päť detí, svoju manželku miloval a pri sexuálnych výletoch ju vždy vedel uspokojiť. Šéfoval štyridsaťčlennému kolektívu žien a cítil sa ako ryba vo vode. Mal kanceláriu a veľkú sedačku, ktorá by vedela rozprávať. So ženami sa stretával aj vo vinnom sklepe a u nich, keď nebol doma manžel, deti, príbuzní. Nebol rýchlo skokanom, partnerku si vždy pripravil predohrou, pričom sa vždy pýtal: Ešte ? Už ti ho tam dám ? ...  a  láskal ju, hral sa, stískal, túlil, bozkal na celom tele, lízal a  nikdy po akte narýchlo neodchádzal, milkovali sa, spojený telo na telo, mal veľkú výdrž a aj preto bol ženami zbožňovaný. 

                             Ľúbilo sa jej  byť tak, telo na telo, navzájom sa hrali a jemu išiel opäť hore, vystískala ho a vybozkávala.  -  Ale je poriadne veľký. Pousmial sa.... - je taký normálny, hlavne, že som ťa uspokojil.    - To si buď istý, si vášnivý milenec a so ženami to vieš. Zamilovala som sa do teba. Povedz mi: Nevykašlem sa na teba a budem ťa milovať.  - Nevykašlem sa na teba a budem ťa milovať... pričom vedel, nebudeš jediná, ale milovať ťa môžem. Už mal na pláne inú, síce oveľa staršia, aj cez päťdesiat majú svoje čaro, hlavne ak je pekná, zvodná.  Ale teraz mal pri sebe mladulinkú Olinku. Dal hlavu do jej rozkroku. Pišťala.    -  Aj ja chcem ... a otočila sa až mu dala svoju hlavu do jeho lona a tak ostali. On aj ona sa znova urobili.

Valo vzal uterák a poutieral si ho, potom utieral Olinke najprv prsia, predok a potom chrbát. Ona stále ťažko dýchala a lepila sa na Vala.   - Chceš ešte ? Môžeme to zopakovať, času máme dosť. Striekať vinič budem až zájde slnko.  -   Na dnes stačilo, ale môžeme sa rozprávať. Chytil jej ruku a bozkával.   - Musím byť v podvečer doma nakŕmiť hydinu, prasa, králikov. Som najstaršia a takéto práce je môj údel. Dám si sprchu, ale tam dole to nebudem umývať, nech mám tvoju vôňu.  -  Ako chceš, ja musím zmyť všetky tie chemikálie, prach a pot. Pozriem v telke nočné správy, predpoveď počasia, mám rozčítanú knihu a potom idem na ucho. A ráno sa ešte uvidí.