Zabi, a nedaj sa zabiť /26. /

Hraničná čiara s neutrálnym Švajčiarskom, ako sme aj sami videli bola perfektne strážená, ale náš major prešiel, teda myslíme si, že prešiel. Možno nakoniec sa stalo tak, že niekde na pomedzi hraníc ho dostali, no ako sme ho poznali všetko mal bezchybne vykumané, jednoducho on nikdy nič nenechával na náhodu, jednoducho bol perfekcionista.

Kinder Soldaten zweiter Weltkrieg 1945Bundesarchiv

Blížil sa opäť večer a my ako už neraz sme boli nútení hľadať nocľah. V tejto časti hôr bolo množstvo podhorských fariem, senníkov ťahajúce sa  vysoko do hôr podobne ako horské búdy, ktorých bolo všade neúrekom, čo sme iba kvitovali.  Z pribúdajúcou nadmorskou výškou zvyšovala sa aj vrstva snehu, ale stráne zaliate slnkom ukrajovali z bielej bohatej nádielky zimy 1944-45 .

Pretože pohyb nemeckého vojska bol značný vybrali sme si horskú búdu, keď sme sa k nej ledva preborili, ale poloha bola tak výhodná, že sme sa tu rohodli ostať minimálne  dva dni .  Napriek tomu, že už tu boli prvé jarné dni noci v tejto nadmorskej výške boli studené. Tento kraj mi v mnohom pripomínal prírodu môjho rodiska a blízky Gemer s mnohými vápencovými útvarmi, ale s tým, že môj kraj bol oveľa krajší bol popretkávaný úzkymi dolinami s viacerými jaskyňami a u nás aj jazerami a najmä bol to môj domov .

Našťastie sme nemali jazykový problém a napriek vojnovým časom a tým pádom aj značnej chudobe, ľudia boli prívetiví a dobrácki, vedeli sa podeliť aj s posledným alebo sme čenčovali konzervy za chlieb, pečivo, mlieko, slaninu, veď peniaze na konci vojny už nemali žiadnu cenu .

Aj keď sme mali snahu  osadám sa vyhýbať nie vždy to išlo. Totiž aj keď bolo v tomto čase chlapov a chlapcov na vidieku málo, bolo mnoho navrátilcov z frontu, vojnových invalidov a tí obyčajne tieto dediny dirigovali a málokedy sa stalo, aby jednotku ktorá prechádzala popred ich stavania neskontrolovali. Predsa, časy boli zlé a Nemecko sa aj napriek všetkému nemienilo vzdať k čomu mal prispieť každý, aj ten ktorý bol bez ruky, bez nohy ,muži okolo sedemdesiatky, ženy aj deti . Všade viali vlajky s hákovým krížom.

Nám tento stav ale vôbec nevadil, nech si veria čomu a komu chcú, my sme mali na mysli iba jedno : Vyhýbať sa problémom a v zdraví prežiť.  Toto bolo okrem našich modlitieb k Bohu a  nášmu Pánovi, druhé základné krédo.   Málokedy sa stalo, ak sme míňali v osade, mestečku kostol, aby sme čo i len na minútku pred nim v tichu nepostáli a nepomodlili sa a mnohokrát to bolo aj pred odľahlými kaplnkami, krížmi, ktorých v tomto kraji bolo dosť.

Jednoducho bolo to tak : Viera v Boha a Ježiša Krista nás viedla, ako matka vedie svoje malé dieťa pri prvých krôčikoch v živote. My sme neopúšťali vieru a prehlovali ju a ona neopúšťala nás a spolu v štvorici ruka v ruke sme kráčali týmto hnusným svetom vojny .

To že sme doposiaľ  všetci chlapci prežili  muselo byť iba dielom prozreteľnosti, inák sa to vysvetliť nedá. Vždy sme boli tam, kde sme mali byť .  Či už to bolo v dobytčiakoch, keď projektily  pri útoku ruského letectva viacerých z nás minuli iba milimetre  a vagóny boli ako cedník a triesok sme mali plné vlasy, podobne v kôlni pri útoku amíkov a my sme zo seba  striasli iba prach a pavučiny  a pri útoku ťažkých bombradovacích lietadiel ani nie päť hodín po prísahe a bomby padali od nás tak blízo, že som na tvári cítil závan teplého vzduchu a bolo - 25°C   a veľakrát bolo tak a nielen u mňa, ale u každého z bojových druhov, keď projektily nás míňali centimetre a my napriek všetkému, a trvá to viac ako tri mesiace, sme v zdraví všetci spolu.

V horskej búde jeden vedľa druhého aj napriek neveľkej piecke vietor vyfúkal teplo, ale nemrzli sme.Hriala nás najmä túžba po domove a to bol poriadne veľký energetický potenciál. Skoro ráno, nebolo ešte ani šesť , svetlo zalievalo malými okienkami malé priestranstvo horskej búdy nás zobudili silné údery na hrubé smrekové dvere  a krik :" Ofnen sie !  "   Vykukol som oknom a  na úrovní dverí vo vzdialensoti asi tridsať metrov boli zaľahnutí dvaja strelci s guľometom a v okolí roztrúsení ďalší v bielych maskovacích pláštenkách s otrčenými puškami smerom na na našu búdu. Podľa výstroje a oblečenia to boli horskí strelci SS pretože podobné oblečenie a výstroj sme vlastnili aj my len s tým rozdielom, že sme boli bez lyží.  Ale  dôverujte niekomu v tých časoch, keď na vás mieri hlaveň guľometu a niekoľko pušiek.

" Ja, gut... Wer ist das ? "  skríkol náš veliteľ .. z poza dverí bola okmažite odpoveď ... " Patrolle.. wer ist Sie ?  "  načo bola naša  odozva " Wir sind ungarische soldaten in Wehrmacht . " Veliteľ  vytiahol z dverí kladu a kryjúc sa za hrubými trámami pomaly otváral hrubé dvere .  My všetci  s odistenými puškami a guľometom sme nedôverčivo hľadeli ako cez okná, tak aj cez dvere asi podobne ako vojak v bielom, ktorý najprv otočil do búdy svoj samopal a keď zistil, že je všetko v poriadku zakričal na  plné  hrdlo :" Ist das  gut, herr komandant . "

Tak to vyzeralo, že tých nemeckých patrol v podaní jednotiek SS  sa  asi nezbavíme a budú nás sprevádzať po celej ceste. Kamarát predložil veliteľovi patroly naše dokumenty a medzi tým sme  pomaly všetci povyliezali z horskej búdy až to horksých strelcov  znepokojilo odkiaľ  toľko po zuby ozbrojených chlapcov sa berie.  Všeci iba krútili hlavou .  Veliteľ patroly nás všetkých zrátal, podal nášmu veliacemu ruku a poprial šťastnú cestu a pripomenúl, že v oblasti sa nachádzajú spojeneckí diverzanti prezlečení do našich uniforiem . Horskí strelci si zapli  lyže  a bez ďalších okolkov zmizli ako duchovia iba zvuk vrzajúceho sneho ostal za nimi .

Toto bola skúsenosť na nezaplatenie, pretože ak by sme zahodili zbrane, šupli sa do civilu najskôr by nás takáto patrola SS postrieľala ako zajace, dokonca ešte ľahšie ako zajace, pretože zajac má dobre nohy, vie perfektne kľučkovať a my v tomto snehu miestami tridsať, štyridsať centimetrov by sme nemali žiadnú šancu.

Zatiaľ sme na tom dobre, od danej trasy sa nám zatiaľ nejako výraznejšie nepodarilo odychýliť, čo by v prípade kontroly asi znamenalo veľký problém,  ale  nikde nebolo dané kedy, v akom tremíne sa máme hlásiť na určenej pozícii .