Aký je v skutočnosti Slovák ?

Vytvoriť všeobecné a základne črty je  problematické, ale  v jednom predsa : Chronickí sťažovatelia, keď sa sťažujeme aj vtedy, keď nie je dôvod  a z toho vyplýva ďalšia vlastnosť, robiť si zo všetkého hlavu, všetko je problém, čím zákonite prichádza ďalší náš typický znak : Slovák žije bez úsmevu, nevie sa zasmiať, nevie reagovať  na životné situácie tým starým známym sedliackym rozumom, čo podmieňuje ďalšie, Slovák nevie byť sarkastický a ten typický dedinský alebo vidiecky až malomestský humor z dôb tridsiatich až päťdesiatich rokov 20.storočia sa úplne vytratil.  Slovák je vážnym až natoľko, že  mnohokrát to vyzerá, ako by bol zahľadený sám do seba, akoby mál rád iba seba, trpí samoľubosťou, čo ale je viac typické u ľudí žijúcich najmä na západnom Slovensku a prioritne v Bratislave.

- www.cez-okno.net/.../slova-kia.jpg

Slovák sa vie odviazať, ale až po tej správnej vzpruhe, teda po štvrtej, piatej borovičke, pri cigánskych husliach s detvianskou notou pri uchu,  ale  toto v skutočnosti najmä z vlastných skúsenosti a preto aj tá istota.

Slovák nie je hašterivý, ale zasa tvrdohlavý až až, ak si niečo vezme do hlavy zrealizuje to, a preto aj následne z toho vyplýva to jeho kozmopolitanstvo, i keď nikdy nezanevrie  na svoju vlasť, ale vychýreným vlastencom, patriotom určite nie je, ale napriek všetkému sa bude búchať do pŕs, aký je Spišiak, Kysučan, Šarišan, Zemplinčan, Rusín a Rusnák, Východniar, Záhorák, ale opačne nikdy, aký je Blavák, Trnavčan alebo Nitran ... a preto aj  to množstvo plesov: Spišiakov, Zemplinčanov, Oravákov, Kysučanov...

Slovák je pracovitý, čo vyplýva aj z jeho maximalizmu,  chcieť opečatené tvrdohlavosťou....  chce všetko to, čo vidí, zažije inde, nemá problém precestovať pol sveta, aby to dosiahol a je to jedno, či pracovne, v podnikaní alebo štúdiu .

Slovák sa vie maximálne uskromniť len aby dosiahol  zadosťučinenie a to v akejkoľvek činnosti, ale jeho skromnosť  mnohokrát pripomína skôr zakríknutosť, čím sa v konkurencii oveľa ťažšie presadzuje, ako jeho kolegovia dajme tomu z Česka, ale ak chytí ten správny dych, opraty, dostane dôveru, dokáže sa všetkým vzdialiť na míle, no skôr je to výnimkou, ako pravidlom, takže Slovák musí na sebe pracovať oveľa viac, oveľa tvrdšie, ako jeho kolegovia u susedov a mnohokrát aj za menej peňazí, ale ak dostane za šéfa ženu, dajme tomu v Prahe, obyčajne má na ružiach ustlané, asi podobne ako Slovenka v Prahe a šéf mužského pohlavia.

Slovák má problém odosobniť sa a je to jedno, z ktorej časti krajiny pochádza.  Zásadne a skoro všetko zosobňuje a z toho vzniká často urážlivosť. Slovák je urážlivý, čo podmieňuje práve jeho  problém odosobniť sa, ale napriek tomu v podstate nedisponuje vlastnosťou : Zákernosť, i keď zasa je nutné podotknúť, že viac tou negatívnou charakterovou vlastnosťou oplývajú na západe krajiny, ako ľudia na strednom a východnom Slovensku .

Slovák je v podstate ešte stále priamy človek, i keď je nutné povedať, že táto tak typická vlastnosť nášho národa sa postupom rokov vytráca a je nahradzovaná vytáčkou, malým klamstvom, diplomatickou odpoveďou alebo odpoveďou takou, akú chce ten ktorý a najmä spoločenský a profésne vyššie postavený počuť alebo po našom a sedliacky  : Účelové lozenie do zadku, čo dáva ako taký a najmä väčší predpoklad, že Slováci čo chvíľu predčia v tejto vlastnosti okolité národy, ale zasa je aj vyššia možnosť postupu na lepšie pracovné zaradenia a teda aj naše efektívnejšie zviditeľňovanie sa vo veľkom svete, kde už dávno platí, že  silnejší  pes je...., tak prečo si nezaštekať a mať z toho aj prospech.

Už dávno neplatí, že Slovák je hrdý na Vysoké Tatry, tie fakticky skúpilo niekoľko multimilionárov a tak ich ponecháva najmä pre turistov z Česka, Poliakov, Rusov, skôr sa hrdí Kremnicou, Levočou, Banskou Štiavnicou, Tokajom a Košicami, Veľkou a Malou Fatrou, Gemerom a Gotickou cestou   lebo je to tam stále naše Slovenské a dedinské s normálnou cenou borovičky a gulášu, dá sa tam za lacný peniaz vyspať, najesť, a dokonca ho tam ani tak neokradnú, ako v snobských Tatrách. Slovák aj napriek vstupu do EÚ ostal Slovákom, ale zasa viac v strede a na východe, pretože Blavák alebo spisovne Bratislavčan, už chodí v zásade lyžovať do Rakúska, stavia svoje hrady a zámky v Rakúsku a Maďarsku, hrá golf, lieta iba z letiska Schwechat a  ak mu dáte otázku: Kde sú Medzilaborce alebo Strážske ? ... odpovie síce , že je to na Slovensku, ale dlhšie bude rozmýšľať, či je to v strede alebo na východe.   Jednoducho Blavák je extra kasta  a to vo všetkom, ale najmä v riadení auta, kde by ste u neho márne čakali, že počas jazdy z Blavy do Banskej Bystrice použije smerové svetlá alebo smerníky, čím sa dá šofér z Blavy hravo identifikovať i na diaľku niekoľko sto metrov bez toho, aby ste sa pomýlili, ale to je už na inú tému.

V čom je Slovák podobný s Čechom ? V mnohom, ale naisto v tomto : Úspech mimo seba je neodpustiteľný, neznáša Cigáňov a nevie sa zmieriť s tým koľko do nich ide peňazí aj z jeho daní, neverí politikom aj napriek tomu, že im dal svoj hlas, je citlivý na nešťastia iných, ale nie na suseda, tam sa skôr drží hesla : Keď zdochla koza mne, susedovi nech zdochnú dve...., sme dobrými hostiteľmi, ale s tým že Slovák sa viac drží toho nášho : Hosť do domu, Boh do domu, keď Čech k tomu dodá: Nie dlhšie ako na 3 dni,  máme  sa navzájom radi a Slovák je u Čecha   1, ale mladá generácia v Česku už jednoducho náš jazyk považuje za cudzí a nerozumie mu, u Slováka je Čech super 1, váš jazyk je naším jazykom a určite to tak ešte veľmi dlho ostane lebo u malých národov jazyková flexibilta je životnou potrebou.

Určite mi mnohé ušlo, ale snáď sa mi  v tých podstatných rysoch nejako len podarilo predstaviť Slováka, i keď samozrejme neplatí to na každého individuálne  a viacerí mi budú oponovať, kde je ten náš Jánošik. Nuž vo všetkom tak trocha.

.