Zabi, a nedaj sa zabiť / 36. ... prestrelka s SS /

26. 07. 2010 16:44:32
Naš veliteľ na začiatku výcviku " levente " v 1940 hovoril : " Musíš zabiť, ak nechceš byť zabitý, a ja ťa k tomu vycvičím tak, že mi raz budeš ďakovať. " A mal pravdu, aj keď to bol hromotĺk a pod vplyvom alkoholu často až brutálny, ale ako bývalý vojak nám dal všetko a naučil nás zabíjať na mnoho spôsobov, ale taktiež na viacero spôsobov, ako život spolubojovníka zachrániť .
Prísaha ešte deti do Wehrmachtu 1945- Bundesarchiv
Prísaha ešte deti do Wehrmachtu 1945- Bundesarchiv

Aj napriek otázniku, čo bude ďalší deň sme okamžite zaspali .

Nebolo dôvod sa zbytočne zaťažovať,veď takto sme žili už niekoľko mesiacov, i keď toto bola úplne nová situácia s Američanmi za dverami, len ich pootvoriť a my všetci dvihneme ruky nad hlavy...

... ... a vzdáme sa, my im vysvetlíme, že sme tu omylom, že to bolo všetko násilným spôsobom, i keď sme Maďari, ale pochádzame z Československa, a nezúčastnili sme sa žiadnej vojenskej akcie proti spojeneckým vojskám...

... a oni určite pochopia, keď uvidia naše chlapčenské nevinné tváre. Jednoducho boli sme naivní, pretože v tých časoch svet v ktorom sme žili, tak nefungoval a spojencom sme tak boli niekde u zadku, ale to sme zistili až neskoršie.

Ešte ráno za rozbresku sme vyslali prieskumnú hliadku, kde sa nachádzajú Američania aby sme netápali, keď sa im pôjdeme vzdať.

Pretože včera som hliadku viedol ja, opäť mi prischla táto úloha s tým, že sme sa už neštverali na kopec, ale sme sa pohli priamo na to miesto, kde boli spojenci zložení.

Na naše prekvapenie po amikoch nebolo ani stopy, ak nerátam množstvo vajglov, prázdne krabičky od cigariet Lucky Strike, niekoľko nábojníc a zakrvavené gázy.

Takže jednoducho sa nemáme komu vzdať a opäť sa musíme mať na pozory, ako pred nevyspytateľnými jednotkami SS, tak aj americkými prieskumnými hliadkami, totiž aj jedný aj druhý strieľali bez výzvy.

Opäť zasadla rada múdrych, ale s tým, že každý z našej jednotky mal právo vyjadriť sa, či súhlasne,či záporne, ale väčšina hlasov rozhodla .

Medzi mnohými dopytmi padol aj návrh, ísť bez všetkého priamo na pozície spojencov, pričom predtým zložiť zbrane, vytiahnuť bielu vlajku. Toto všetko bolo krásne, ale otázka stála tak : Kde sú amici ? A od akého momentu máme vytiahnuť bielu vlajku ? Pretože to nebola jednoduchá situácia :

My zložíme zbrane, vyvesíme bielu zástavu a zo zálohy nás príslušníci SS, ako zradcov, postrieľajú jedná radosť .

Rozhodnutie znelo : Pokračovať v ceste na sever a vyhýbať sa nemeckým vojenským stretom ... a možno natrafíme na rozumných spojencov a bez výstrelu sa vzdáme, ale s tým, že jednému nášmu kamarátovi prischla úloha mať vždy po ruke kus bielého prestieradla .

Nuž bola to obrovská dilema, nevzbudiť pozornosť SS, ale zároveň spojencom dokázať, že nemáme nepriateľské úmysli . Ale dokazuj, keď si vyzbrojený od hlavy po päty, ako aj dokazuj Nemcom, že nie si zradca, keď nemieniš bojovať proti nepriateľovi.

Opäť, ako už mnohokrát,sme sa spoliehali na šťastie .

A v podstate to najdôležitejšie v každej vojne a v živote vôbec nás neopúšťalo. Postupovali sme celý deň na sever rôznymi dolinami a dokonca aj dedinami, kde už v každom okne boli vyvyesné biele vlajky na znak kapitulácie, čo príchodom našej tridsaťjeden člennej po zuby ozbrojená jednotka spôsobilo nemalý rozruch a bielé plachty sa postupne začali z okien strácať .

Mne sa podaril jeden obchod, keď som ďalekohľad na odstreľovačku vymenil za bok slaniny a dotyčný nám dal aj presnu informáciu, že mestečkom prešlo na jeepoch asi pätnásť, dvadsať Američanov a že vlajky v oknách, už majú zo tri dni a asi týždeň tu nebolo ani jedného vojaka v nemeckej uniforme .

Takže sme na dobrej ceste: SS jednotky tu neoperujú a amici sú tu niekde, len my na nich nevieme natrafiť , ale v podstate sme na dobrej a tej správnej ceste a je iba otázka času, kedy nastane čas vzdať sa .

No vojenská situácia bola tak neprehľadná, že v tom mali chaos aj sami spojenci. Absolútne nemali prehľad a miesta, ktoré si pripísali, že ich obsadili boli vzápäti pod kontrolou SS, pričom hlavné cestné ťahy boli stále odstreľované, takže spojenci mali snahu prebiť sa bočnými cestičkami, ale aj tie boli často pod paľbou nemeckých jednotiek .

Poslednou dedinou ktorou sme v ten deň prechádzali sme opäť odbočili na bočnú,ale dobre udržiavanú cestu, pričom nechtiac se sa dostali do opätovné stretu amerického prieskumu s jednotkou SS. Prestrelka začala celkom nevinne a my sme boli donútení zaľahnúť, pričom nemeckí pozorovatelia nás omylom označili za ďalšiu americkú jednotku a spustili na nás ako mínometnu, tak aj paľbu z ťažkých guľometov.

Určite táto zmena prenosu paľby musela spojencov prekvapiť, ale prišla im vhod, keď si našli lepšie miesto na boj a čakali na delostreleckú podporu .

My sme sa postupne z územia odstreľovaného Nemcami stiahli, keď naše guľomety zamerali palebné postavenia a sústredenou streľbou donútili zbrane stíchnuť .

Po mnohých dňoch to bolo opäť husté, keď mínometné granáty dopadali iba niekoľko metrov od nášho postavenia a projektily z ťažkých guľometov doslovne míňali svoje ciele iba centimetre . Samozrejme, že tými cieľmi sme boli iba my, ale požičané sa má vrátiť, tak sme guľometmi a mojou odstreľovacou puškou dali mladíkom z SS na vedomie, že na nás sú krátki.

Naša streľba bola natoľko účinná, že Nemecká jednotka sa zo svojich pozícii stiahla , i keď granáty z mínometov naďalej trhali okolité lúky a les . Mal som v mojej optike zo trikrát hlavy mladých SSákov, ale ani raz som nepotiahol spúšť. Tento boj nebol našim bojom, i keď išlo tu o naše životy. Úloha odstrašiť Nemcov presnou streľbou bola splnenná. Našťastie na našej strane sme nemali ani jedného zraneného, koľko padlo na druhej strane po našej odvetnej guľometnej paľbe to sme sa nikdy nedozvedeli .

Ani nie dvadsať minút od nášho nechtiac bojového stretu s Nemeckou jednotkou začal Americký mínometny útok, ale my sme už boli od miesta stretu vzdialení niekoľko sto metrov vediac, že Američania nebudú riskovať životy a ak to pôjde nahlásia pozíciu nepriateľa delostrelcom alebo letcom, tentokrát mali po ruke mínometny oddiel .

Naše postavenie bolo podobné, ako naposledy, teda boli sme vzdialení od amikov iba zopár sto metrov, čo dávalo predpoklad zložiť zbrane a prejsť na stranu spojencov, pričom naša výhoda bola aj v tom, že sme sa nechtiac zapojili do prestrelky na strane Američanov, čo by nám mohlo pomôcť v lepšom postavení vojenských zajatcov.

Po veľmi krátkej porade sme síce zbrane nezložili, ale vybrali sme sa v ústrety spojencom . Ale opäť to musela byť iba malá prieskumná hliadka, ktorá sa okamžite po skončení mínometnej paľby stiahla do pôvodnej pozície . Takže našou úlohou bolo opätovne nájsť túto pozíciu a skončiť blúdenie po týchto veľhorách hlavne ak sme boli rozhodnutí nebojovať na strane Nemcov a vzdať sa spojencom.

Ale choď v ústrety, keď nevieš kam. V jednej osade boli mladí z SS, v druhej iba civilisti s bielymi vlajkami v oknách, ale všade kopec migrujúcich nemeckých vojakov : No zahoď zbraň a o sto metrov ďalej ťa stopne patrola, postaví ťa pred hlavne pušiek ... a si tam , kde si nechcel byť. SS sa nehrali s nikým .

A tak mám zbraň a budem sa ňou brániť do posledka. Však nenadarmo do nás štyri roky tĺkli : " Zabi !... a nedaj sa zabiť ! "

Autor: Jozef Varga | pondělí 26.7.2010 16:44 | karma článku: 11.15 | přečteno: 1196x

Další články blogera

Jozef Varga

Slúžil som v armádach štyroch štátov / 70. /

Otec spomínal, ako v 1938 Slovensko obsadili Maďari. Prišli na koňoch a spievali, že nám vraj doniesli chlieb a slobodu. Otec mal desať a nerozumel tomu, veď chleba mali dosť a slobodu v Československej republike taktiež. V škole

4.5.2023 v 14:14 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 59 | Diskuse

Jozef Varga

Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /

Otec veľmi často opakoval v svojich spomienkach, ako bol počas transportu z Košíc Štefánikových kasárni odvlečený do Nemecka cez Prešov, Krakov a Prahu a práve tam na " Pražskem nádraží " zažil, to čo mu utkvelo v pamätí...

3.5.2023 v 17:35 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 45 | Diskuse

Jozef Varga

Ako krkavci / 60. /

Kádrové dotazníky vypracované jednotne do vzoru pre celú Československú republiku ihneď po prevrate 25. februára 1948 boli prejavom malosti ortodoxných komunistov, ktorí doslovne a do písmena kádrovali všetkých občanov včítane...

30.3.2023 v 13:23 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 32 | Diskuse

Jozef Varga

Slúžil som v armádach štyroch štátov / 68. /

Keď otec v januári 1945 slúžil v nemeckej armáde ich dedinu oslobodzovala Červená armáda. Z rozprávania môjho dedka to bolo tak, že Wermacht obsadil okolité kopce a tehelňu, kde nasadil guľomety a tie držali pod palcom celé okolie

28.3.2023 v 16:29 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 44 | Diskuse

Další články z rubriky Poezie a próza

Alena Bures

Recenze - Martina Boučková: Šílená babička

Rodiče si nevybereš. Ale to koneckonců ani děti. A mít mírně šílenou matku je někdy k vlastnímu zešílení, ale někdy....

28.3.2024 v 17:24 | Karma článku: 6.97 | Přečteno: 102 | Diskuse

Miroslav Pavlíček

O fotbalových legendách, paní Štěpánkové a pomíjivosti

Kdybych se narodil před sto lety... No, abych řekl pravdu, někdy mám pocit, že se tak opravdu stalo.

27.3.2024 v 12:58 | Karma článku: 14.73 | Přečteno: 198 | Diskuse

Iva Marková

Ženy

....................................................................................................

26.3.2024 v 22:53 | Karma článku: 9.52 | Přečteno: 197 | Diskuse

Marek Ryšánek

Způsobem bytí byl roven Bohu - Květná neděle.

Lidské dějiny jsou plné příkladů nejrůznějších vládců a vůdců. Ti ovládáni ctižádostí rozpoutávali války, štvali lidi proti sobě. Mysleli, že jim to přinese štěstí, věčnou slávu. Zůstali po nich statisíce, miliony mrtvých.

26.3.2024 v 20:23 | Karma článku: 4.98 | Přečteno: 131 | Diskuse

Jana Péťová

Fluktuace každodennosti

Fluktuace každodennosti - Proměnlivost. Nepředvídatelnost. Dynamika. Rozmanitost. Odlesky radosti překvapení a lásky. Nástrahy a výzvy.

26.3.2024 v 11:08 | Karma článku: 11.10 | Přečteno: 192 | Diskuse
Počet článků 382 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 909

Obyčajný človek žijúci s obyčajnými ľuďmi okolo , ale mnohokrát so zaujímavými životnými príbehmi, ktoré má zaujímajú, o ktorých aj píšem a chcem písať.

Smoljak nechtěl Sobotu v Jáchymovi. Zničil jsi nám film, řekl mu

Příběh naivního vesnického mladíka Františka, který získá v Praze díky kondiciogramu nejen pracovní místo, ale i...

Rejžo, jdu do naha! Balzerová vzpomínala na nahou scénu v Zlatých úhořích

Eliška Balzerová (74) v 7 pádech Honzy Dědka přiznala, že dodnes neví, ve který den se narodila. Kromě toho, že...

Pliveme vám do piva. Centrum Málagy zaplavily nenávistné vzkazy turistům

Mezi turisticky oblíbené destinace se dlouhá léta řadí i španělská Málaga. Přístavní město na jihu země láká na...

Kam pro filmy bez Ulož.to? Přinášíme další várku streamovacích služeb do TV

S vhodnou aplikací na vás mohou v televizoru na stisk tlačítka čekat tisíce filmů, seriálů nebo divadelních...

Stále víc hráčů dobrovolně opouští Survivor. Je znamením doby zhýčkanost?

Letošní ročník reality show Survivor je zatím nejkritizovanějším v celé historii soutěže. Může za to fakt, že už...