Zabi, a nedaj sa zabiť / 47./Služba v US armáde.
označenie Levente
Po zajatí Američanmi sa naša jednotka rozpadla a pretože sme na ponuku vstúpiť do Americkej armády reagovali záporne postupne nás odsunuli do zberných zajateckých táborov. Ja som mal to nešťastie, že som sa pravdepodobne dostal do najväčšieho tábora, kde vraj bolo viac ako jeden a pol milióna zajatcov, načo Američania vôbec neboli pripravení, takže denne tu zomieralo niekoľko sto zajatých vojakov, ktorých pochovávali neďaleko tábora do spoločných hrobov. Pri všetkej smole, keď som sa dostal práve do tohto tábora som mal aj šťastie a to, že som natrafil na vynikajúceho človeka, mladého amerického vojaka, ktorý ma vytiahol z hrobu, kde by ma boli za živa pochovali .
A dnes podpisujem prísahu a zmluvu, je mi daná pracovná americká uniforma a v priebehu dňa dostávam moje doklady a sadu aluminiových osobných známok . A tým pádom sa stávam príslušníkom Americkej armády zatiaľ slúžiaci za úplatu a môj žold je po príchode na bojisko stanovený na sto vojenských dolárov denne, v sklade , kde momentálne budem vykonávať službu budem mať menáž zdarma a dvadsať päť dolárov na deň.
Podľa veliteľa lazaretu, ktorý bol jeden z tých väčších som mal za úlohu vykladať nákladne vozy so zdravotníckym materiálom, potravinami a materiálovým vybavením, ako aj aj vykladať a nakladať zranených a chorých a držať sa rozkazov .
Takže dnešný deň je pre mňa zlomový, keď nadobro strácam nemeckú uniformu a prezliekam sa do americkej novučičkej pracovnej uniformy . Mojim priamym nadriadeným je seržant a hlavným veliacim plukovník .
Pracujem v suchu a v relatívnej čistote, mám tri krát denne teplé jedlo, fasujem cigarety a všetko , čo ostatní vojaci, mám svoju posteľ, svoj vak a bol by som rád keby toto všetko tak ostalo až do konca vojny.
Som celý deň na nohách, ale na šťastie do nočných strážnych služieb ma nedávajú . Mne to vôbec nevadí, môžem sa poriadne vyspať. Takto bez zbrane pracujem už tretí deň a moji nadriadení sú na výsosť spokojní a pretože som pracoval najmä v skladoch s potravinami bol som rázne upozornený, že krádež sa v americkej armáde netoleruje a sú za to veľmi prísne tresty. Ak si ale v sklade otvorím krabičku čokolády a aj ju tam zjem nikto mi na to nič nepovie a podobne je t aj s mäsovými konzervami .
Nachádzal som sa na centrálnom príjme najmä potravín pre lazaret, ale aj zajatecký tábor. Lazaret sa postupne rozdelil pre Američanov a lazaret pre nemeckých zajatcov, kde ošetrovateľmi boli už iba nemeckí lekári .
Ale ja som pracoval najmä pre Americkú časť, ale s tým, že keď prišli veľké zásielky pre tábor , tak som tam najmä organizoval nemeckých zajatcov kam sa má ten ktorý tovar uskladniť .
A bolo toho požehnane, i keď za tie dni, čo som mimo tábora sa vraj prísun zajatcov nezastavil, skôr opačne zvýšil až na toľko, že Američania majú v tom totálny chaos a rozhodli sa zorganizovať rozpustenie tohto tábora a postupne porozvážať zajatých vojakov po celom Nemecku, pričom sa len čaká na dostatok nákladných aut a šoférov.
Vraj dnes je posledný deň, čo sa budú zajatci prijímať a na fronte je už tak, že ani zajatcov neberú, ale zrovna ich posielajú domov alebo k rodinám, pričom sa už bojuje o Berlín a spojenecká armáda je v Československu, čo som mal aj možnosť vidieť v americkom kinožurnále, ale naopak veľmi tvrdo sa bojuje s Japoncami .
Ako sa vyjadril Jacob, jeho vlastenectvo bolo úžasne, po skončení misie v tejto časti Európy odchádza bojovať proti Japoncom, kde sú stále prudké boje a denne tam vraj padne alebo je zranených niekoľko sto amerických chlapcov a podľa neho sa tam bude vojna naťahovať ešte dlhé mesiace . Nuž čo, nemali to ľahké ti Američnia keď museli bojovať na dvoch veľkých frontoch .
Jacob mi necháva na seba kontakt, keby náhodou sa minieme a jedného alebo druhého prevelia niekde inde . Ten Jacob je zaujímavý chlapík v podstate ma ani nepozná a pozýva ma do rodiny do USA, štát Michigan. Síce neviem kde to je, ale ak sa dostanem k prvej podrobnej mape sveta,tak si to pozriem . Náše rozhovory sú strašne komplikované, ale dopsiaľ sme si vedeli všetko vysvetliť a ja chytám prvé anlické slovičká aj krátke vety .
Najnepríjemnejšou prácou bola priama účasť v špitály. Nemocní boli vždy nervózni, stačilo ak ste s ich nosítkami o niečo hrkli a hneď kričali a sťažovali sa . Takto sme prenášali jedného majora, ktorému vzali slepé črevo a nechtiac kolega zavadil o stôl a stoličku. No toľko kriku a pre nič som nezažil. Síce ja som tomu prd rozumel, ale podľa toho ako sa tváril americký zdravoťák, to bolo veľmi vážne . Ako mi po čase kolega vysvetľoval, vraj major nám obom sľúbil, že pôjdeme na front do prvej línii a nie vraj tuto, kde nič, tu nič sa zašívať . Ja som sa len usmial, veď prvú líniu mám sľúbenú tak či tak a major mi môže byť ukradnutý .
Mojim pekným dňom v tomto lazarete sa chýlilo ku koncu. Vedel som, že je iba otázkou hodín a budem si musieť zbaliť tých mojich pár vecí, oprášiť skúsenosti z výcviku a hlavne mať pevnú ruku, presné oko, ale najmä obrovský kus šťastia .
Podľa filmových žurnálov sa Nemecké vojská vzdávali vo veľkom a ani Američanom sa veľmi nechcelo v posledných hodinách vojny zložiť svoje kosti niekde v Nemecku, Holandsku, Taliansku a tak radšej verbovali takých ako som aj ja, keď stačilo, že nie ste Nemec a nikdy ste nebojovali proti Američanom a máte chuť bojovať aj za cenu, že schytáte guľku zrovna v deň kapitulácie.
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 70. /
Otec spomínal, ako v 1938 Slovensko obsadili Maďari. Prišli na koňoch a spievali, že nám vraj doniesli chlieb a slobodu. Otec mal desať a nerozumel tomu, veď chleba mali dosť a slobodu v Československej republike taktiež. V škole
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 69. /
Otec veľmi často opakoval v svojich spomienkach, ako bol počas transportu z Košíc Štefánikových kasárni odvlečený do Nemecka cez Prešov, Krakov a Prahu a práve tam na " Pražskem nádraží " zažil, to čo mu utkvelo v pamätí...
Jozef Varga
Ako krkavci / 60. /
Kádrové dotazníky vypracované jednotne do vzoru pre celú Československú republiku ihneď po prevrate 25. februára 1948 boli prejavom malosti ortodoxných komunistov, ktorí doslovne a do písmena kádrovali všetkých občanov včítane...
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 68. /
Keď otec v januári 1945 slúžil v nemeckej armáde ich dedinu oslobodzovala Červená armáda. Z rozprávania môjho dedka to bolo tak, že Wermacht obsadil okolité kopce a tehelňu, kde nasadil guľomety a tie držali pod palcom celé okolie
Jozef Varga
Dvojí život / 15. /
Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, modrooký, gaštanové vlasy, dolu poriadne vybavený, začo bol ženami veľmi milovaný zároveň naň v kontakte s ...
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 67. /
Otec bol svedkom mnohého, ale navždy sa mu vryl do pamäti deň, keď maďarskí fašisti, Šípové kríže dolapili vojenského zbeha v ich dedine. Ukrýval sa v senníku, kde mu susedia nosili jedlo. Bol november 1944 a Maďarom sa už...
Jozef Varga
Dvojí život / 14. /
Tento príbeh je o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý celý život zbožňoval ženské prirodzenie. Bol fešák, vyšší, štíhly, modrooký, gaštanové vlasy a tam dolu dobre vybavený, začo ho ženy milovali, niektoré aj za nim...
Jozef Varga
Dvojí život / 13. /
Toto čo teraz čítate je o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Valo bol vyšší, štíhly, gaštanové vlasy, modrooký a hlavne dolu veľmi dobre vybavený a aj pre toto všetko bol tak ženami ...
Jozef Varga
Dvojí život / 12. /
Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské prirodzenie. Bol vyššej postavy, štíhly, modrooký, dole dobre vybavený, čo samozrejme ženám imponovalo. Nebol vyberavý.Miloval ženy,dievčatá
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 66. /
Vo Wermachte a Waffen SS slúžilo mnoho národov a národnosti. Otec sa stretol najmä s chlapcami z Ukrajiny, ktorí boli prekvapení, že aj zo Slovenska sú tu vojaci. Samozrejme blízkosť jazyka nebol problém dorozumieť sa a tak...
Jozef Varga
35.výročie sviečkovej demonštrácie v Bratislave
Sviečková demonštrácia, Bratislavský veľký piatok, pokojná manifestácia za náboženské slobody a občianske práva v socialistickom Československu, ktorá sa odohrala na Hviezdoslavovom námestí 25. marca 1988 bola...
Jozef Varga
Ako krkavci / 59. /
Jednou z deklarovaných vlastnosti socializmu bola formulovaná " rovnosť. " Rovnosť deklarovala " ľudovodemokratická " Ústava z 9. mája 1948," socialistická " v roku 1960, ale aj " federatívna " v roku 1968. Vychádzala z 3 pojmov:
Jozef Varga
Dvojí život / 11. /
Tieto riadky sú o mojom dávnom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské lono. Nebol preberačný bral ženy za radom, či boli staršie, veľmi mladé, tmavej alebo svetlej pleti, štíhle, korpulentné, nezáviselo od...
Jozef Varga
Ako krkavci / 58. /
Najväčšou zlodejinou vtedajších bolševickych vodcov v Československu bola v máji 1953 menová reforma. Ešte v piatok 29.mája vystúpil s príhovorom k ľudu prezident Antonín Zápotocký, kde občanov ubezpečoval: K menovej reforne....
Jozef Varga
Dvojí život / 10. /
Túto ságu píšem o mojom dobrom priateľovi, je už u Boha, ktorí nadovšetko miloval ženy bez rozdielu veku, rasy, postaršie, veľmi mladé, biele, tmavšie, blondíny, černuľky, štíhle, korpulentné, so zubnou protézou, riedkymi zubami..
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 65. /
Keď otec slúžil v Košiciach pre Wermacht najviac si cenil skutočnosť: Nemecký vojak bol slušný, ochotný sa podeliť aj s posledným kúskom chleba, profesionálne a perfektne ovládal svoje postavenie, najmä v poľnej nemocnici som. ..
Jozef Varga
Dvojí život / 9. /
Toto sú riadky o mojom dobrom priateľovi, je už u Boha, ktorý nadovšetko miloval ženské prirodzenie. Po vlastnej rodine boli preň iné ženy všetkým. Vyšší, štíhly, modrooký, tam dole dobre vyvinutý, vedel rozprávať vtipy, ale nebol
Jozef Varga
81 rokov od prvého transportu Židov zo Slovenska
Prvý transport s tisíckou mladých 18 - 35 ročných židovských dievčat bol vypravený z Popradu 25.marca 1942 s tým, že idú za prácou. Týmto dňom začala prvá etapa deportácie Židov zo Slovenska do táborov smrti, ktorá trvala do...
Jozef Varga
Dvojí život / 8. /
Táto sága je o mojom priateľovi, ktorý nadovšetko miloval ženy a bolo mu jedno, či sú tej alebo onej rasy, biele, tmavšie ,štíhle, obézne, blondíny, brunetky, černuľky, so zubnou protézou, redšími zubami, mladulinké, postaršie.
Jozef Varga
Slúžil som v armádach štyroch štátov / 64. /
Môj otec v rokoch 1944 až 1947 slúžil v armádach štyroch štátov: Maďarska kráľovská armáda, Nemecka armáda, Americká pechota, Československá armáda, kde otec slúžil iba pol roka a pre chorobu bol poslaný do civilu, ale v 1949..
předchozí | 1 2 3 4 5 6 7 ... | další |
- Počet článků 384
- Celková karma 0
- Průměrná čtenost 907x