Zabi, a nedaj sa zabiť /50./Prieskum na pokračovanie...

A tak na jar 1945 roku som mal za sebou prvú bojovú tortúru pod vlajkou prieskumného oddielu US Army . Osud bol ku mne zhovievavý a nemecké guľky sa mi vyhýbali .

... s MG 42

Ihneď po príchode na miesto sústredenia nášho veliteľa na pluku čakala nová úloha, ktorá bola podobná s touto, len tam bolo podozrenie na veľkú jednotku o sile asi dvesto chlapov vyzbrojenú mínometmi a ľahkým delostrelectvom .

Našou úlohou bolo iba potvrdiť koordináty sústredenia nepriateľa, tak aby mohlo uskutočniť palebný prepad delostrelectvo a ťažké mínomety alebo sledovať pohyb a poprípade udať možnú činnosť a za spolupráce posilneného komanda túto nepravidelnú jednotku obkľúčiť a zlikvidovať .

V žiadnom prípade sa naša malá jednotka nemala púšťať do priameho stretu . Podľa došlých sprav boli Nemci od nás vzdialení cirka dvanásť kilometrov, čo potvrdilo aj americké letectvo, ktoré na túto jednotku útočilo .

Spletitosť horských a lesných ciest v tejto časti Alp bola tak veľká, že Američania mali z toho doslovný galimatiáš, ale zo sprav z leteckého prieskumu sme mali aké také pozície s ktorými sa dalo pracovať.

Nemci naďalej ustupovali smerom na juhozápad, ale na mnohých miestach nechávali pracovať veľmi dobre vyzbrojené veľké záškodnícke skupiny, ktoré boli ako  maskované nášľapné míny pretože útočili zo zálohy, najmä na vojenské kolóny, čo robilo amikom obrovské problémy v zásobovaní a mali taktiež veľké straty na živej sile, ktoré predčili počty vyradených z boja priamo na frontovej línii .

A preto tak veľký záujem Američanov o potláčanie týchto nemeckých nepravidelných bojových skupín, ktoré väčšinou pozostávali z mladíkov z SS .

Ako obed aj večeru sme mali mäsové konzervy s kúskami suchárov, v podstate nikomu nechutilo, všetci mali suchej stravy plné zuby .  Ja som si otvoril hovädziu konzervu a celú som ju zlupol, zapil vodou z poľnej fľaše ,zapálil  Lucky strike a v pohode pofajčieval.Podľa rozkazu sme skoro ráno ešte za tmy mali vyraziť, takže som si musel pripraviť zbraň, vyčistil som ju, zopárkrát som si ju vyskúšal naprázdno, pripravil muníciu a ručné granáty, vyfasoval som baterku, pretože posledná stráž nad ránom padla na mňa, heslo bolo bolo Falcon, čo som si stále opakoval, ale podľa nových priateľov a podľa ich vysvetľovania to malo v preklade znamenať dravý vták, jastrab alebo sokol, až neskôr som zistil, že to bol sokol . Blížil sa večer a noc . Aj keď už bolo jarné počasie v horách bolo stále chladno, vytiahol som si deku zabalil do nej, pomodlil sa a pretože sme skoro ráno ešte za tmy mali odchod, s kľudom som sa uložil na nočný odpočinok .

So spolubojovníkmi bola ťažká komunikácia, predsa len jazyková bariéra bola obrovská, ale napriek tomu som každého zdravil, či slovíčkom, ktoré som sa naučil v lazarete - Hi, alebo kývnutím rukou, hlavou alebo len tak úsmevom.  Chlapci si ma obľúbili nielen kvôli tomu, že som bol v jednotke najmladší, ale aj kvôli mojej ústretovosti, stálemu úsmevu a bezproblémového vykonávania rozkazov, či je to už roznášanie munície, naplňovanie poľných fliaš vodou alebo mäsových konzerv, suchárov a chleba .

Život prieskumnej jednotky bol v mieste sústredenia pluku v podstate nezáživný, nudný, až teda na veliteľov, ktorí museli naštudovať mapy a pripravovať akcie jednotlivých prieskumov, taktiku a tak čo najlepšie sa pripraviť na stret s nepriateľskou jednotkou . Stačilo zaváhať, podceniť situáciu a straty mohli byť zbytočne vysoké .

I keď je nutné povedať, že mnohé z toho sa taktiež dialo priamo pri zistení postavenia nepriateľa, kde sa už  určila konečná taktika, či sa bude iba nepriateľ sledovať alebo sa jednotka posilní a nepriateľ bude zlikvidovaný.

Rána boli studené, veď nečudo nachádzali sme sa v Alpách. Do stráže som nastúpil o tretej ráno a veliteľa som mal zobudiť o piatej .

Ráno o niečo po piatej bola už celá jednotka na nohách . Rozvidnievalo sa a to bol čas odchodu .