Zabi, a nedaj sa zabiť /62. /

V jenotke sa hovorilo, že každú chvíľu bude podpísaná nemecká kapitulácia a bude koniec vojny .  Toto bola najpotešujúcejšia správa od kedy som bol odtransportovaný do Nemecka . Ale u nás sa stále bojovalo a tak som nemohol nechávať nič na náhodu a dávať si pozor ešte viac, aby som posledné hodiny vojny prežil bez ujmy na zdraví .

Prísaha ešte detí do Waffen SS / Bundesarchív /

Veliteľov ťah obísť dedinu z druhej strany bol správny ,a že na tejto strane ponechal malé družstvo s guľometom bolo taktické .

Útok z oboch strán horských strelcov prekvapil natoľko,že z viacerých domov sa nepriateľ  začal vzdávať, síce boli to len štyri domy, ale aj to pozdvihlo bojovú náladu .

Najťažšie bolo dobiť dom kde bolo veliteľstvo nepriateľskej jednotky. Síce guľomet sme načas umlčali, čim sme sa dostali neďaleko nepriateľa, ale napriek všetkému sme mali ďalších dvoch mŕtvych a jedného zraneného.

Zabarikádovaní Nemci nechceli o kapitulácii ani počuť . Pravdepodobne mali dostatok streliva a o výhodnej polohe ani nehovoriac .

V priebehu ďalšej hodiny sa vzdal v okolitých domoch  zbytok nemeckej posádky len veliteľské stanovište, kde mohlo byť asi pätnásť vojakov stále odolávalo .

Vypálili sme z mínometov aj posledné granáty, strecha domu bola v plameňoch, ale z prízemia sa stále ozývala  streľba, síce nie už tak intenzívna, ale predsa len sme sa museli mať stále na pozory .

Krycou paľbou sme sa postupne dostávali bližšie a bližšie k poslednému odporu až sme sa zastavili pod prednými oknami a prízemie sme zahádzali granátmi a po prvýkrát som mal možnosť vidieť v akcii plameňomet . Na našej strane pribudli ďalší dvaja zranení a jeden mŕtvy.

Bol to nepredstaviteľne ťažký boj, veď jedna štvrtina nášho mužstva bola vyradená a koniec útoku kde nič, tu nič .

Napriek týmto všetkým akciám sa posádka neponáhľala s kapituláciou. Presnou streľbou som zložil dvoch Nemcov, ale ostatné bola iba krycia paľba, tak aby naši mohli vstúpiť do budovy . Keď sme oknami opätovne prízemie zahádzali oknami, kde tu sa z jedného okna vystrčila tyč s bielou handrou a z domu postupne vyšlo šesť vojakov a dôstojníkov navzájom sa podopierajúc, viacerí s rukami nad hlavou .

Veľa ich neostalo . Zbytok padol pod našimi strelami a granátmi . Vzdávajúci sa vojaci boli všetko chlapci okolo osemnásť rokov, ale nato, že boli takí mladí bojovali hrdinsky a so cťou .

Toto bol jeden z najťažších bojov aké som zažil . Mladí horskí strelci vedeli vynikajúco a presne strieľať, keby sme pokračovali v nepremyslenom útoku boli by sme stratili dve tretiny mužov .

Zajatcov sme postupne prehmatali, čim som sa stal majiteľom tabatierky a pekného vreckového noža, ale po chvíli som tabatierku Nemecovi vrátil a pridal som mu do nej zopár cigariet Chestrfield . Ten sa na mňa nechápavo pozrel, ale ja som ho po pleci pobúchal a povedal : Das ist gut , načo vojak zareagoval iba danke .

Nik z nás si túto vojnu nevymyslel a vybíjať sa na zajatcoch nemalo zmysel, i keď neviem keby bolo opačné garde, ako by sme dopadli my .

Veliteľ privolal vysielačkou nákladne autá a my sme na ne naložili všetkých zranených včítane Nemcov, ktorých náš felčiar ošetril, obviazal rany, podal injekcie proti bolesti .  Zbytok jednotky, ktorý sa nedostal na Studabakery išiel po vlastnej osy podobne ako nemeckí zajatci .

V podstate som bol rád, že je koniec dňa a najmä koniec bojov, jednoducho mal som toho plné zuby. Padol mi kamarát a ďalší bol zranený a aj to bolo príčinou, že som bol taký skleslý, bez nálady .

Večer sme dorazili do tábora a veliteľ nám oznámil, že máme jeden týždeň voľna a že ideme do tylu si oddýchnuť .   Veď bolo aj na čase, i keď ja som opätovne očakával, že má preradia do inej jednotky a budem musieť bojovať ďalej tak, ako sa to stalo naposledy.  Ale na šťastie nič  sa neudialo a my na druhý deň sa vyberáme do neďalekého mestečka, kde máme ubytovanie v škole a horskom hotely, kde sú civilisti, krčma, americké zásobovanie a najmä kopec dievčeniec .

Všetci sa prezliekajú do vychádzkových rovnošiat jedine ja, ktorý som túto vymoženosť nefasoval, ostávam v bojovom oblečení. Ale mne  to nevadí hlavne, že máme kľud a pokoj od vojny .