Klávesové zkratky na tomto webu - základní
Přeskočit hlavičku portálu

Pôsobil som v armádach štyroch štátov / 10.časť /

2. 08. 2014 14:48:27
Toto je príbeh môjho osemdesiatšesťročného otca, ktorý sa odvíja v rokoch 1944 až 1947, ale v podstate začína v 1938 roku kedy zradou veľmoci Československo stráca územia aj na Slovensku, keď juh okupujú Maďarské vojská. Prelomovým rokom môjho otca je december 1944, keď odchádza pod záštitou maďarských ozbrojených fašistov na výkopové práce nemeckej obrannej línie juhozápadne od Košíc. Nacistické Šípove kríže po krátkom čase otca a jeho kamarátov presúvajú do košických kasárni, kde sú spolu s maďarskými hovédmi ubytovaní a wehrmachtu vykládajú, nakladajú potraviny, muníciu, zbrane pre boje v Dargovskom priesmyku, taktiež vykladajú a ošetrujú zranených, pochovávajú mŕtvych. V priebehu niekoľkých dní pribúdajú do kasárni stovky mladých z predvojenského výcviku levente, ktorí sa pridávajú k prácam pre nemeckú armádu. Nemeckí vojaci sú voči ním veľmi milí až priateľský nie ako maďarskí fašisti, ktorí ich urážali na každom kroku, nadávali do Felvídek svíň, kopali do nich, posmievali sa im. Deň pred odchodom z Košíc nacisti donútili všetkých chlapcov, bolo ich asi dve tisíc prísahať vernost kráľovstvu a vstúpiť do Maďarskej armády.

Na druhý deň po prísahe mňa a mojich kamarátov pod bodákmi presúvajú do transportu, ktorí smeruje cez Prešov, Krakow, Prahu, Linec, Mníchov do Dražďan, kde v priebehu niekoľkých dní opäť skladam prísahu, ale už Nemecku a stávam sa vojakom wehrmachtu.

Ešte v ten deň pred odchodom do výcviku dostávam poľnu lopatku, sucháre, mäsové konzervy, pušku K 98 s muníciou, patronentasche, nejakú bielizeň, pláštenku, všetko si balím do ruksaku. Naša jednotka je prevelená do Bavorska, kde vraj budeme asi týždeň cvičiť so zbraňou a podľa výsledkov sa budeme presúvať na západnú fronontovú líniu rieke Rýn, osatné jednotky rôzne, sedemnásťroční išli do výcviku k protilietadlovým delám, iní zasa na východný front a po celom Nemecku. Máme nového veliaceho našej jednotky, je to tiež desiatník a inštruktora výcviku majora, Rakúšana s hendikepom zo zranení v Rusku.

Som pobalený tak ako moji kamaráti z jednotky, lúčim sa s dievčatami od pretilietadlových diel nastupujeme na korby aut a presúvame sa do výcviku. Vraciame sa opäť do Bavorska.

Cesta je pokľudná. A my ? Usmiati, po celej ceste si zo seba uťahujeme a tešíme sa na oddychový týždeň vo výcviku, veď tu náš už nič nemôže prekvapiť. Všetko vieme čo sme sa naučili doma, stavba okopov, či taktiku boja, zaobchádnie so zbraňou, útok na bodáky, prieskum, osobná obrana, zbrane,, rozpoznávanie lietadiel, zabíjanie na mnohé spôsoby, ošetrovanie po zraneniach a najmä nedať sa zabiť. Maďari nás za štyri roky veľmi dobre vycvičili a boli sme rovní vojakom Wehrmachtu, i keď bez frontových skúseností.
Už za tmy vchádzame do dediny Pfaffenhofen, podľa veliteľa asi päťdesiat kilometrov od Mníchova.

Ubytovali nás v drevených vojenských barákoch, všade je cítiť lyzol a naftalín, ale je čisto včítane záchodov, spŕch a umyvariek, izby sú vykúrene. Ako sme sa neskôr dozvedeli budovy v ktorých sme boli ubytovaní mali na starosti ukrajinskí chlapci a dievčatá, ktorí tu boli na prevýchove u sedliakov, kde aj pracovali a vypomáhali všade podľa potreby veliteľa obce.

Pred raňajkami nás čakala rozcvička a potom samotny výcvik. Prvá deň bol beh na desať kilometrov s plnou poľnou, toto pre nás nebol problém. Po obede filmy s nacistickou tématikou a školenia o nových zbraniach, ktoré sme doposiaľ nepoznali. Bola to nová rýchlopalná puška, nový samopal, protitanková strela, nové protipechotné a protitankvé míny. Výcvik trval od rána do štvrtej, navečer sme chodili okolitým sedliakom pomáhať pri krmení hospodárskych zvierat, kde sme aj dostali večeru a jedlo na cestu.

Musím povedať, že gazdovstvá boli veľmi pekné a nebolo ani vidieť, že mladí sedliaci sú na fornte. V tejto oblasti pomáhali sedliakom najmä mladí ukrajinskí chlapci, ale v Nemecku boli aj Fíni, Česi, Slováci ktorých tu brali nemecké rodiny na prevýchovu taktiež mnohých štátné aparáty vysielali na prácu alebo tu žili celé rodiny, pričom otcov starších synov po výcviku zaradili do polície alebo SS.

Počas výcviku sme sa taktiež venovali spojárine učili nás ťahanie telefónnych káblov, drôtov, zapájanie aparátov, obsluhe vysielačok. Mnohokrát nás posielali do miest kde boli nálety, hľadali sme ako živých tak aj mŕtvych, pochovávali, ťahali telefóny, nákladými vozmi sme upratovali z Mníchova diaľnicu od zbombardovaných vrakov áut, zbierali mŕtvych civilov a vojakov, likviodvali alumíniove fólie, ktoré boli zhadzované spojencami na rozvodové drôty vysokého napätia.

Výcvik a práca sa nám ľúbili, velitelia boli celkom fajn.

Autor: Jozef Varga | sobota 2.8.2014 14:48 | karma článku: 14.13 | přečteno: 613x

Další články blogera

Tato rubrika neobsahuje žádné články...

Další články z rubriky Poezie a próza

Gabriela Onderková

Na existenciální notečkú...

aneb Inspirováno mými literárními mistry..... poznáte kterými? Jako učitelka literatury musím někoho zkoušet i v době existenciální krize :-)

19.11.2017 v 17:26 | Karma článku: 4.62 | Přečteno: 111 | Diskuse

Marek Ryšánek

Sláva a uznání?

komu by se nelíbilo být ctěn, být známý a populární. To je přirozená lidská potřeba. Každému z nás dělá dobře, když je u lidí v úctě. Je v pořádku, když je to důsledek toho, že něco smysluplného vykonal,

19.11.2017 v 17:20 | Karma článku: 5.12 | Přečteno: 96 | Diskuse

Dita Jarošová

Sranda a láska ať zvítězí nad lží a nenávistí!

Když je jednomu či kolektivu nejhůře, uchýlí se k humoru. Máme v tom vybudovanou tradici, Hašek, Šabach, Škvorecký, Voskovec s Werichem, Suchý se Šlitrem, Svěrák s Uhlířem jsou jen pouhou namátkou výčtu české legrace.

19.11.2017 v 11:14 | Karma článku: 13.03 | Přečteno: 438 | Diskuse

Miroslav Pavlíček

Muž s gumovým člunem aneb o strachu

Tento příběh kdysi vyprávěl Otec Andrzej z kostela sv. Jana Křtitele ve Dvoře Králové nad Labem. Já se ho zde dnes pokusím převyprávět (téměř) beze slov.

18.11.2017 v 19:23 | Karma článku: 14.12 | Přečteno: 608 | Diskuse

Liběna Hachová

Obyčejný příběh jedné rodiny XXI.

Byl jednou jeden král... Těmito slovy celý příběh (ne)začal. A jak to bylo dál? Byla to jen pohádka nebo nebyla?

18.11.2017 v 19:00 | Karma článku: 15.00 | Přečteno: 336 | Diskuse
Počet článků 253 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 1210
Obyčajný človek žijúci s obyčajnými ľuďmi okolo , ale mnohokrát so zaujímavými životnými príbehmi, ktoré má zaujímajú, o ktorých aj píšem a chcem písať.


Najdete na iDNES.cz

mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.