muzika. Tí dávali Nemcom poriadne zabrať. Spojeneckí stíhači, keď bolo pekné počasie nedávali Nemcom spať, doslovne likvidovali zásobovacie kolóny a obranné postavenia. Môj otec tiež zažil niekoľko náletov, jeden z najhorších bol ten, keď visel na stĺpe, zasekli sa mu mačky a dva Thundrbolty odstreľovali ich čatu a on sa v duchu modlil, aby stihol zliezť z toho stĺpa, čo sa mu aj podarilo. Mal šťastie, cítil závan guliek, ktoré sa zarývali vedľa jeho tela.
Bol večer a my s Ištvánom sme sa celý čas rozprávali. Ja som sa pýtal na USA a on na Slovensko rodný kraj jeho starých rodičov. Únava prišla sama od seba. A nový deň, teplé raňajky, čistá a suchá uniforma, už len vyfasovať strelivo, granáty a ide sa ďalej. Aj tak bolo.
Nákladné vozy pristavili pre celý prápor a my poslušne jeden po druhom pekne sa usadili na korbách. Ide sa opäť neviem kam, ale určite ideme plašiť fašistov. Počasie bolo aprílové, nízka oblačnosť, mrholilo a bolo chladno. V priebehu dvoch hodín sme dorazili na okraj mesta, kde vraj boli zakopaní Nemci s delami a tankami, tak nám to oznámil náš veliteľ čaty. Tak sa ukazovalo, že pred nami zasa budú pouličné boje.
Zakopali sme sa a čakali na delostreleckú prípravu. Asi po hodine začali 105 mm húfnice páliť na údajné nepriateľské pozície. Granáty trhali zem, celé mesto bolo zahalené dymom a prachom. Odozva nepriateľa bola nulová. Dopredu sa pohli naše tanky a obrnené vozidlá, my sme pekne hopkali za nimi. Po prejdení skoro polovice cesty k mestu nepadol na nás ani jeden výstrel. Nerozume som tomu a môj priateľ sa iba usmieval a kričal : " Az jo, az jo, az jo. " Áno zatiaľ to bolo dobré, už som videl palebné postavenia nepriateľa.
