... pričom mal prezývku " Ear " Spolubojovníci si vážili otcovu profesionalitu, keď od počiatku vykazoval odvahu, konal všetko presne to, čo sa naučil v " Levente " a jednotkách SS. Otec si vychvaľoval pušku M 1 považoval ju za najlepšiu pechotnú zbraň druhej svetovej vojny. Koľko zabil nepriateľských vojakov ? To som sa nikdy nedozvedel: " Nerátal som ich " to bola vždy jeho odpoveď. Zabi, a nedaj sa zabiť ! To bolo heslo v maďarskom predvojenskom výcviku " Levente . "
Nemci nešetrili delostreleckou muníciou, ale účinok streľby bol minimálny, síce donútil nás nepokračovať v postupe, no aj ich zásoby munície majú svoj koniec. Asi po hodine sme na oblohe zbadali naše lietadla, Thunderbolty, ktoré mali naše trápenie ukončiť. Po niekoľkých minútach nemecké delostrelecké odstreľovanie skončilo. Pozorovateľňu museli mať Nemci na neďalekom kopci.
Opäť sme naskákali na korby a pohli na miesto, ktoré sme mali vyčistiť od nepriateľa. Nemci opäť bránili cestnú tepnu do nejakého mesta, pravda je, že tie mestá som už zabudol. Mali sme päť tankov ako podporu v našom útoku, ale na samom počiatku nám vyradili dva, takže sme sa nemali ako kryť. Nepriateľ nás odstreľoval mínometmi, podobne ako my ich, k tomu s aj pridala naša artiléria, delostrelectvo pravdepodobne zničilo naše letectvo. Ja aj s Ištvanom sme sa kryli za jedným z tankov a postupovali vpred. Guľomety trhali okolo nás zem. Tanky a delostrelci ničili obranné postavenia, ale bolo ich málo a Nemcov ako maku. Zaľahli sme a pálili na obrancov. Toto bude asi dlhá muzika. Menil som zásobník za zásobníkom, ale nestrieľal len tak bohviekam. Vždy bol konkrétny cieľ, ktorý mal za úlohu zraniť, zabiť, schovať sa a tak nebrániť streľbou.
Tanky mali obavy z protitankových pästi a tak my sme postupovať bez ich pomoci. Bolo to všetko pomalé a naše straty boli nemalé, ale nedalo sa nič robiť, toto hniezdo odporu sa muselo zlikvidovať.
