.... fašisti mali nielen kopec jedla, ale aj vína a pálenky, potom ožratí chodili po izbách a buzerovali nás levente. Nie, otec a jeho priatelia neboli z toho pokakaní. Opäť, keď večer prišiel podnapitý na izbu hodili na neho deky a tak zbili, až sa docikal. Potom ho vyhodili na chodbu nech sa ide sťažovať. Samozrejme, nič z toho nebolo a my sme u Šípových krížov mali rešpekt.
Z letectva nič nebude. Hmla sa trocha zdvihla, ale lietať sa nedalo. Naše húfnice búšili do nepriateľa jedna radosť. Z našej strany sa opäť pripravoval útok. Tanky vpredu a my za nimi. Nemecké delostrelectvo, mínomety nás začali odstreľovať. Bolo to tuhé, ale rýchlym pohybom sme sa vyhli nemeckým granátom. Naši zapálili tri Tigre, toto bol koniec ešte ani nie začatému nepriateľskému útoku. Naše granáty fakticky zničili obranné postavenia a my vstupujeme do ruín mestečka. Ešte som si ani nevystrelil. Nebolo na koho.
Postupovali sme ruinami a dávali pozor. Najhorší je boj v zastavanej časti bojiska. Oproti z okna sa ozvalo MG, skosilo dvoch našich. Zamieril som okno a vypálil za sebou štyri rany. Zatiaľ čo kamaráti pálili na okná my sme vstúpili do poly rozpadnutého poschodového domu. Prízemie sme zahádzali granátmi. Z poschodia sa ozvala streľba zo samopalu. Netrafil. Kolega s Thompsonom vybehol na schod a nemčura zastrelil, potom opäť granáty a nemecký guľomet bol náš. My sme nemali ani škrabanec a Nemci štyroch zabitých z toho traja roztrhaní granátmi. Nepríjemný pohľad na zohavené telá mladučkých Nemcov. V meste sa ozývala sporadická streľba, ale bolo už aj vidieť niekoľko bielych vlajok.
Postupne sa nám podarilo z mesta Nemcov vytlačiť. Jedná časť sa bránila do posledku, druhí ustúpili. Bojovali sme aj s jednými, aj s druhými. Nemci mali ešte akú takú techniku, naskákali do obrnených transportérov, aut, ďalší iba peši. Dôstojníci požiadali delostrelcov o paľbu na ustupujúceho nepriateľa. Naša jednotka ostala v meste, ktoré mala vyčistiť od nepriateľa.
