ducha. Amíci mali niekoľko zberných táborov pre zajatcov v jedných z nich bol aj môj otec. Nebolo to ľahké bez vody, bez jedla, žiadna hygiena. Týfus otca dostal doslovne a do písmena do hrobu, keď jeho bezvládne telo, mysleli, že je mŕtvy, vyhodili na korbu nákladného auta medzi mŕtvoly a zhodili do spoločného hrobu, až amík zbadal pohyb nohou a rukou, tak ho vytiahli a dali do lazaretu. Bol to zázrak a nebol pochovaný zaživa, ako mu vyveštila cigánka, keď odchádzal z domu. V lazarete spoznal US dôstojníka, pôvodom maďarský žid ktorým bol zverbovaný. Po zaodetí a vystrojení mal v jednotke prejsť základným výcvikom, no nakoniec to bola iba ukážka zbraní, ako sa s nimi zaobchádza, hod granátom, čo seržanta prekvapilo, že hádzal viac ako päťdesiat metrov, zborka - rozborka pušky M1, ľahkého a ťažkého guľometu, čo všeho všudy trvalo štyri hodiny- no a išlo sa bojovať. Tu sa nikto s nikým nepáral. Mal šestnásť a stal sa vojakom US army, kde nikto a nikdy nepozeral na vek, ale nato čo dokážeš v boji. Výcvikom doma v levente, tak aj v Nemecku bol ako tak pripravený bojovať, pričom sa vždy držal hesla: Zabi, a nedaj sa zabiť !
Bol som celý od krvi, prehľadal som mŕtveho Nemca, mal pištoľ, ale bez nábojov, veľký zatvárací nôž, zíde sa. Prízemie sme ako tak vyčistili, ale z poschodia sa stále ozývala streľba guľometov a schody Nemci zahádzali granátmi, takže sme zaľahli a čakali, že sa naším podarí zlikvidovať tento odpor tarasnicou. Nikomu sa nechcelo riskovať. Ištván si zapálil a bafkal, ostatní prehliadali zabitých fašistov.
To čakanie mi liezlo na nervy. Spolubojovník mal o stenu opretý samopal, kývol som naň a ukázal na zbraň. Ištván pochopil: " Ty chceš ísť hore? Idem s tebou. " Ako vždy kontrola samopalu, granátov, pištoľ. Ištván nasadil na ľahký guľomet nový zásobník. Nevedeli sme koľko Nemcov bráni schody a akú majú výzbroj. Najskôr to bude ťažké, ale veril som si. Adrenalín makal na plné obrátky. Mal som dve možnosti, ako dobiť schody a časť poschodia: Prvá, prískokmi a tým prekvapím nepriateľa i zlikvidujem ho. Druhá, pomaly a postupne. Viac sa mi pozdával rýchlejší variant. Povedal som to Ištvánovi, ten súhlasil.
