... ministerstva zahraničných veci -na Stalinov popud odsúdený na trest smrti, popravený v 1952, Novomestský v 1954 odsúdený na 10 rokov väzenia, Šmidke člen ÚV KSČ zomrel v 1952 roku za nevyjasnených okolnosti, Gustáv Husák odsúdený na doživotný trest.
Martin Skadecký po nočnom rozhovore s otcom bol v dobrej nálade. Vedel, že otca nepresvedčil, ale povedal všetko, čo chcel, nikdy z neho nebude rusofil a ani prívrženec Komunistickej strany. Otca mal veľmi rád, narobil sa na grunte a dal mu vzdelanie. Polia prepustil dcére a zaťovi, mal dobrú poistku a k tomu slušný dôchodok a z gazdovstva dostáva svoj diel.
Starý Skadecký zohrial vodu pod sprchovým kotlom, oholil sa, dal si oblek, obul čižmy, asi tak ako bol roky navyknutý, keď išiel za farárom. Bol so sebou spokojný. So synom si povedali skoro všetko, tak ako chcel. Na syna bol hrdý: Veď koľkí v dedine, ale aj v mestečku majú titul doktor práv ? Hnevala ho tvrdohlavosť a jeho členstvo v KSČ, ale s tým nič nezmohol. Syn bol presvedčený komunista i keď v jeho funkcii okresného tajomníka vždy myslel aj na rodákov. Nemusel prezradiť ďalšiu perzekúciu nášho farára a dosadenie pravoslávneho kňaza v rodnej obci. Grécki katolíci aj napriek zákazu ich cirkvi trvali na tom, aby ich farári ostali a prevádzali bohoslužby ako Rímski - katolíci. Aj starý Skadecký vedel, že zákaz nebude naveky. Rozhodol sa ísť do rodnej obce informovať farára a kostolníka o novej akcii proti cirkevníkom.
Martinov otec sa ako vždy pred príchodom osobného vlaku zastavil v pristaničnej krčme, kde si dal teplé párky, pivo a pol deci slivovice. Rodná dedina bola prázdna a krčma s krčmárom Jánosošom poloprázdna. Dal si slivovicu, prehodil pár slov s prísediacimi. Najprv išiel za kostolníkom Jarom Puchom. Ten sa motal po dvore so sekerou, štiepal drevo. = Pochválen Jaro. Čo chystáš na zimu ? = Pochválen. Chystám, chystám Martin. Čo nesieš ? = Ale mám nejaké správy od syna, tak to chcem s tebou a pánom farárom prebrať.
