...dotkol aj slovenského územia, keď nárok si robili na severe Poliaci, na juhu Maďari, Petržalku a Devín Nemci. Kým Poliakom postačovalo zopár dedín na Orave, Kysuciach a Spiši, Maďari trvali na tom aby boli hranice upravené podľa sčítania obyvateľstva z roku 1910 a aj túto požiadavku po neúspešných rokovaniach so slovenskou stranou dosiahli, keď ministri zahraničia Nemecka a Talianska v tzv. Viedenskej arbitráži z 2.novembra 1938 priklepli nové hranice podľa maďarskej požiadavky, čím Slovensko stratilo 20 % územia a 850 000 obyvateľov z toho viac ako 250 000 Slovákov.
A tak maďarský ríšsky regent admirál Miklós Horthy 11. novembra 1938 víťazoslávne na bielom koni vstupuje so svojou armádou do druhého najväčšieho slovenského mesta Košice.
Praha podcenila vplyv slovenských separatistov na politický život a tak 10. marca 1939 vyhlasuje na Slovensku výnimočný stav. Autonómna vláda na čele s Dr.Jozefom Tisom bola odvolaná a vojsko, žandárstvo pozatýkalo niekoľko desiatok prívržencov odporu ČSR, ale po dvoch dňoch táto akcia tzv. Homolov puč končí neúspechom, pričom Nemecku tento stav hral do karát a mocensky využíva slovenskú kartu vo svoj prospech.
13. marca 1939 pozýva Adolf Hitler Jozef Tisa do Berlína, kde sú dané dva návrhy ako doriešiť Slovensko: Odtrhnúť sa od ČSR alebo bude Slovensko nechané napospas Maďarsku. Napriek tejto hrozbe Tiso nebol ochotný z cudzieho územia vyhlásiť samostatnú republiku, pričom tvrdil, že toto môže previesť jedine Slovenský snem. Telefonuje prezidentovi Háchovi, aby na druhý deň zvolal snem. 14. marca 1939 pod hrozbou rozdelenia Slovenska medzi susedné štáty vyhlasuje Slovenský snem vznik Slovenskej republiky a 15. marca fašistické Nemecko obsadilo české krajiny a vyhlasuje Protektorát Čechy a Moravu.
