farby vlasov, so zubnou protézou, riedkymi zubami, bez rozdielu rasy, ale taktiež miloval svoju ženu a rodinu. Bol vyšší, štíhly, modrooký, ale hlavne dolu dobre vybavený, vtipný, usmievavý do spoločnosti ako stvorený, no nebol ukecaný. Šéfoval kolektívu štyridsať žien a cítil sa tam, ako ryba vo vode. Mal vlastnú kanceláriu zariadenú v poľovníckom štýle s veľkou sedačkou, ktorá by vedela rozprávať. So svojimi milenkami sa stretával aj vo vinnom sklepe, ale i u nich, keď nebol manžel, deti, príbuzní doma. Nikdy nebol rýchlo skokanom, vždy musela byť pomalá predohra, milkovanie sa, telo na telo, práca rúk a jazyka. Od ženy po akte narýchlo neodchádzal, hladkal, bozkával, olizoval, ženám sa to veľmi páčilo a aj za toto ho veľmi milovali. Boli dni, keď mal stretnutie aj s troma, viacerými a doma ešte uspokojil svoju peknú manželku.
Valo si nechal chutnať pečené kuriatko, ryža, kompót a zapíjal Ferovým rizlingom, ktorý doniesla Zuza z pivnice. - No poviem ti Zuza Fero má ten vlašák dobrý. - To on na hrozno je macher. No v posteli o ničom. - To kuriatko chutilo... a poutieral si ústa do utierky. Zbalila zbytky jedla do misiek. Valo sa dvihol, bozkal ju na ústa - Čau Zuzka. - Čau Valo, dnes sa mi bude dobre spať. Bol to zážitok.
Valo vzal vodu, fľašu vína a išiel po robote. Čochvíľa príde Fero a tehly musia byť pripravené a do večera by chceli postaviť aspoň dve priečky. Ani nie za hodinu sa objavil Fero. - No čo Valo, ako ide robota ? - Všetko je v poriadku... keby si ty vedel ? Fero zapojil miešačku a do plna nahádzal pieskom, vápnom, vodou.. kým miešala Valo ponúkol pohárikom z jeho vína, už bolo teplé, vypil....- hmm šmakuje. Fero naplnil fúrik a murovalo sa. Robota im išla od ruky a nebola ešte ani tma a mali hotové. Valo si vyzliekol košeľu a opláchol sa vodou v kovom sude. Tešil sa na zajtrajšok, vo vinnom sklepe sa má stretnúť s Olinkou.
