mladulinké, postaršie, štíhle, korpulentné, nezáležalo na rase, blondíny, černuľky, brunetky, so zubnou protézou, riedkymi zubami, s akné, jednoducho všetky, čo prejavili oň záujem. Šéfoval štyridsaťčlennému kolektívu žien a cítil sa ako ryba vo vode. Mal kanceláriu zariadenú v poľovníckom štýle a veľkú pohovku, ktorá by vedela rozprávať. So svojimi milenkami sa stretával aj vo vinnom sklepe, ale i u nich, keď nebol doma manžel, deti, príbuzní. Nebol rýchlo skokanom, vždy si ženu pripravil dlhšou predohrou, láskal ju, bozkával po celom tele, milkoval a po akte nikdy neodchádzal preč, ale rozprávali sa, olizoval ju, ohmatával celé telo, čo sa samozrejme ženám páčilo a milovali ho. Mal päť detí a peknú manželku, ktorú nikdy nezanedbával. Zbožňoval svoju rodinu.
Valo mal dnes vo vinohrade robotu na celý deň . Vybral sa skoro ráno, včera našiel na viniči múčnatku a bol potrebný postrek. Aj napriek riedkej hmle sa ukazoval pekný slnečný deň. Zo zásobníka vody načerpal potrebné množstvo, zarobil postrek, naplnil postrekovač a zarezával. Vo vinici nebol sám, každý si chcel ošetriť svoj vinič načas a tak zamedziť stratám na úrode.
Hodiny utekali, slnko už bolo vysoko a musel zastaviť postrekovanie, chemikálie by spálil vinič. Do pol pása sa opláchol v sude s vodou, vyniesol stoličky, nakrájal slaninu, chlieb, vzal demižón s vodou a hltavo pil, otvoril fľašu vlašského rizlingu, nalial a vychutnával, po troške pojedal. Vinica sa vyprázdnila. Bola už páľava, dal si košeľu, aby mu nezhoreli ruky a chrbát. Vzal motyky a pilníkom brúsil, ešte chcel prejsť celú parcelu a povytínať burinu. Burinu zlikvidoval za viac ako hodinu. Vysmädol, mohlo byť tridsať stupňov. Demižón s vodou mal schovaný, chlad v pivnici, voda a víno osviežili. Pred sklepom mal veľký sud s čistou vodou, ktorá už bola patrične teplá. Doniesol osušku, vyzul sa, vyzliekol montérky, košeľu, trenírky a v Adamovom rúchu sa umýval. Po obede očakával Oľgu.
