Zabi, a nedaj sa zabiť. / 5. /

Vojnový mlyn pracoval precízne. Mlel a mlel, drtil všetko, čo mu prišlo do cesty. Postupne, ako sa vojna chýlila k záveru do jeho útrob sa nechtiac dostávali deti-vojaci, ako posledná možnosť predĺženia agónie fašizmu v Európe. Mnoho chlapcov, najmä v jednotkách SS, sfanatizovaných svojimi  veliteľmi, staršími spolubojovníkmi, odolávali  do posledného náboja. V tomto príbehu šťastím hrdinu bolo, že sa dostal pod velenie dôstojníkov Wehrmachtu a tí brali ohľad nielen na ich nízky vek, ale aj príslušnosť k národu. Maďari nielenže, ako jediní neopustili svojho spojenca a stáli až do konca po jeho boku, ale taktiež ich vojenský výcvik, ich bojová morálka, statočnosť v boji,  mnohokrát predčila nemeckú armádu. Boli proste  najlepšími vojakmi Európy, k čomu viedli svojich chlapcov od dovršenia dvanástich rokov. Hlavný hrdina príbehu sa ako desaťročný stáva po Viedenskej arbitráži a následnej strate Československého územia o výmere 10423km2, príslušníkom Maďarského kráľovstva asi tak, ako ďalších viac ako osesmto tisíc obyvateľov ČSR.

deti vojny

....    a podľa všetkého mienili znova zaútočíť. Kolóna čítala niekoľko tisíc vojakov aj s technikou a jeden aj to predčasne ukončený nálet, keď došlo k zostrelu troch nepriateľských lietadiel, čo samozrejme vzbudilo rešpekt amerických letcov, nemohol toľku silu zničiť,tak vo vzduchu stále motajúce sa prieskumné lietadlo najskôr muselo vyslať signál na ďalší útok.

Neveriacky  hľadiac na oblohu približujúce sa Thunderbolty vzbudzovali doslovný strach a pozorujúc okolie ma presvedčilo,že nebol som sám. Snaď jedine zdravotné sestry v zápale záchrany životov venovali pozornosť iba zraneným a od nás sa najkôr čakalo, že svojimi ľahkými pechotnými zbraňami budeme vzdorovať vražebnej  palebnej sile zo vzduchu.  Už len kvôli tým sestričkám stálo za to otočiť zbrane proti nebu. Boli to sekundy, pozreli sme na seba s kamarátom a myšlienky boli rovnaké. Opustené protilietadlové dvojča, aj keď  ani jeden z nás nikdy z neho nevystrelil , malo novú obsluhu. Po príchode transportu do Nemecka sme neraz videli majstrovské zvládnutie tejto zbrane dievčatami a dokonca aj ťažké protilietdlové delá mali čisto dievčenské obsluhy, čoho som boli svedkom hneď prvý deň po prísahe, keď americké bombardovacie letectvo napadlo mesto.  Vtedy som ešte netušil, že mnoho mojich priateľov z iných jednotiek skončí práve u protilietadlovej obrany.

Zatiaľ iba naprázdo som vyskúšal otoč, mieridlá, nohami som nahmatával pedále, predošlý strelec, ktorý ležal obdeľač mŕtvy bol asi rovankého vzrastu a nič som nemusel nastavovať. Zásobníky  boli po osem nábojov, kamarát naládoval kanóny muníciou  a obaja sme sa modlili, aby sa  tento 37 mm  protilietadlový kanón nemusel použiť. Všetko fungovalo a munície bol dostatok. Medzitým sa k nám pridála ďalší člen našej jednotky.

Na veľké prekvapenie roj zmenil smer, pričom dva Thunderbolty sa oddelili a predsa len leteli k našej pozícii. Pozrel som na kamarátov, prežehnal a poprosil: " Svätá Mária Matka Božia stoj pri nás, teraz i v hodinu smrti našej. Ámen..., " nabil a sledoval ciele. Toto dvojhlavňové delo mohlo mať účinný dostrel v boji s letectvom do dvoch kilometrov, len sa to nesmie preháňať, aby  v susedstve nepadla za obeť   kostolná veža. Po niekoľkých skundách z dvoch malých bodiek sa stávajú hučiace stroje opätovne na naše pozície nesúce smrť.

Naša jednotka zložená z chlapcov od nás, z blízkého okolia bola rôznorodého sociálného pôvodu. Ja, syn kočiša a skoro vyúčený elektrikár, môj najlepší kamarát, syn majstra remeselníckej dielne a on študent gymnázia, ďalší z rodiny učiteľa a študent, syn nádenika a učeň šuster, syn stolára a stolár, syn hrobára a učeň v zámočníctve...  Aj keď predvojenská príprava bola povinná, ale nie pre retardovaných, či duševne,fyzicky, nie pre židov a cigáňov, i keď zopár počierných zo zámožnejšich rodín v transporte bolo, no pri lekárskej prehliadke, ako sme sa neskoršie dozvedeli, nepešli, skoro ráno ich naložili na nákladné vozy a už nikdy sme ich nevideli.  Až od američanov som sa dozvedel, že Nemci na základe rasového zákona v koncentračných táboroch likvidovali v plynových komorách nielen politicky nepohodlných, ale najmä židov a cigáňov.  Neveril som,  žeby ľudské bytosti mohli vymyslieť také niečo, ako priemyselný spôsob vraždenia, až dovtedy, kým som to na konci vojny nevidel na vlastné oči.