Smola nad smolu, keď ani nie po 5 km naša hliadka opätovne natrafila na malú jednotku SS o sile dvadsať mužov, ale vystrojení ako na front aj s vysielačkou. Veliteľ dal dohodnutý signál a pripravili sme si zbrane včítane dvoch maschingwerov MG 34 granáty boli opäť po ruke. Nevedelo sa, či tie ozbrojené skupiny v okolí nie sú prepojené vysielačkami a možno už o nás vedia, že sme zdupkali z pripravovaného splynutia s veľkou jednotkou SS.
Kindersoldaten . Waffen SS 1944
Týchto 20 ozbrojencov boli presne tak pozorní ako my. Taktiež mali zbrane pripravené k streľbe a jastrili očami hore, dole, nabok, či nezbadajú nejakú zradu.
Ale náš veliteľ sa vynašiel :" Kameraden, wir haben eine schlechte Karte, und wir wahrscheinlich einen Fehker begangen... " a tvári sa nešťastne, presne tak ako keď človek zablúdi niekde v lese a o to viac, že ako veliteľ si nevie dať rady. Vyťahuje mapu i ukazuje na akýsi bod a dvakrát zopakuje : " Wir ungarische soldaten in der Wehrmacht Dienst... "
Mladý ani nie dvadsať ročný poddôstojník sa usmeje : " Ja, gut. Kommen Sie mit uns. " ... ale my nemáme v úmysle ísť s nimi a preto náš veliteľ zahmlieva situáciu a vyťahuje rozkaz o presune a hovorí : " Bitte zeigen Sie auf der Karte, wo wir sind. " Veliteľ jednotky SS na svojej mape ukazuje nášmu veliteľovi miesto, kde sa nacházame.
" Ich Danke den Freunden Gottes.. " náš veliteľ poďakoval a bez rozpakov podáva ruku Unterscharfuhrerovi SS , i odchádzame ďalej za svojim poslaním, vzdať sa Američanom .
Ale blížila sa noc, takže opäť hľadať nocľah. Asi po ďalších štyroch kilometroch sa nám ako z neba zjavili tri samoty. Nakoniec sme si vybrali tú najbližšie lesa a najvyššie položenú. Na týchto horských farmách ako všade v závere vojny riadila postaršia žena s troma mladšími ženami, ako vysvitlo jedná dcéra a dve nevesty plus jeden chlap, syn majiteľky, ale psychicky narušený, takže nevojak, no fyzicky veľmi zdatný a tým pádom na takej farme aj výnimočne dôležitý.
Požiadali sme o nocľah a vodu . Nakoniec z toho bolo mlieko, maslo, syr a ražný chlieb, my sme na oplátku darovali tri hovädzie konzervy a dve krabičky cigariet, ale najviac sme si cenili pekné slovo a najmä informácie.
Podľa gazdinej v tejto doline ešte američania neboli, ale takých ozbrojencov ako sme my videli niekoľko skupín v počte od dvadsať do sto a všetko veľmi dobre vyzbrojení a s vysielačkami.
Pýtali sme sa špeciálne na vysielačky, pričom sme domácej zaklamali, že našu vysielačkus me stratili pri poslednom boji so spojencami .
Gazdina nás ľutovala slovami :
" Nachdem Sie Kinder haben... und was deine Mutter ?... Angst zu haben von euch . " Naša odpoveď bola krátka: " Wir sind es gewohnt... Hozzázsoktunk... zvykli sme si a zvyk je železná košeľa, ako hovoril náš veliteľ v levente :
" Synku, iné ti neostáva iba si zvykať na tvrdú disciplínu, čím skôr, tým lepšie pre teba... a garantujem ti, že za osem rokov bude zvyk železou košeľou, pričom bude z teba perfektný vojak. "
My sme prešli iba polovicu cesty, to je od roku 1940 po rok 1944, ale tvrdý výcvik z nás urobil doslovne chlapov, ktorí už vedeli zniesť mnohé, aj to čo ostrieľaní frontoví vojaci a preto ta požiadavka Nemecka na Maďarsko v dcembri 1944 o vojenskú pomoc, čo Frenecz Szalasi riešil vyslaním dva tisíc chlapcov ročníky 1927 a 1928 , ktoré prešli štvor a päť ročným výcvikom levente. Maďarský vojak v tých časoch bol nenadarmo považovaný za naj... vojaka a vysoko si ho cenila aj najvyššia nemecká generalita.
Spánok prišiel veľmi rýchlo a aj keď sme boli dosť vysoko v horách na apríl bolo celkom teplo.
Aby smoly nebol koniec ešte za mrku nás zobudila naša stráž, že vraj na farmu prišlo zo dvanásť ozbrojencov, ale zatiaľ nezistili našu prítomnosť.
Ale už to nebola pravda, pretože k senníku smerovali piati vojaci a boli to opäť nemecké maskovacie uniformy, ktoré viedol oberfeldwebel. Bola to zmiešaná jednotka tvorená ako z SS, tak aj Wehrmachtu.
Odistili sme zbrane a čakali, aké novoty nám nesie táto skupina nemeckých vojakov. Časy boli také, že ste nemohli za nijakých okolností niekomu veriť.
Ešte kým došli tí piati k senníku pootvorili sme veľké vchodové dvere a s odistenými zbraňami čakali čo sa bude diať .
" Heil Hitler.. " pozdravil ako prvý oberfeldwebel, náš veliteľ zasalutoval. A pravdu povediac oberfeldwebel bol prekvapený, že jednak vidí takú početnú spupinu Wehrmachtu a si druhé a väčšie prekvapenie bolo, že bol odzdravený akýmsi slobníkom a vyššiu šaržu nevidel.
" Wo bist du ein Offizier oder Untreoffizier ? " Náš veliteľ sa pozrel na nás a na feldwebla : Ich bin Komandant. .. a pokračoval:" A čo, vám to nestačí ? "
Vytiahol z bočného vrecka poverenie veliť jednotke a strčil lajstro pod nos feldweblovi:
" Lesen ! Was gibt es geschrieben ? " .. a zahrešil po Maďarsky :" Fasz az anyád " a pokračoval :
" On megaparancolta, én az enyém, akkor cumi merev.. " a dodal tiež po Maďarsky :
" Hociaké vycumlíkané hovno sa objaví, a už by rozkazoval, zakazoval, prikazoval predložiť doklady, velil, môžeš sa tak akurát strčiť do kravského zadku. "
Veliteľ našej jednotky bodaj mal iba niekoľko týždňov sedemnásť rokov vzbudzoval obiv, nielen svojou výškou cez dva metre, ale aj silnou postavou, keď jeho jedná dlaň bola veľkosťou pre mnohých dve dlane, ale taktiež prirodzenou inteligenciou a znaloťou jazykov / Nemčina, Slovenčina, Maďarčina,Rusinština / bol z nás na tom najlepšie a preto aj tá veliteľská funkcia a daná dôvera, i keď sa rozohnil vedel byť veľmi nepríjemným, takže z našej strany bol obrosvký rešpekt.
Aj teraz sa rozbehol v nadávkach a nakoniec dodal Nemecky :" Wir ungarische soldaten,un wir konnen nur deutcher officier im Komando, aber du bist niemand . " ... jednoducho povedané: Vy ste nikto, nám môže rozkazovať jedine dôstojník Wermachtu.
Na to veliteľ zavelil a naša jednotka nastúpila v plnej zbroji a pokračovali sme si svojou cestou, teda zháňali sme možnosť ako sa vzdať spojeneckému vojsku .
Po ceste okolo gazdinej a jej pomocníčkach, ktoré stáli pred domom, sa veliteľ poďakoval a my sme na rozlúčku zamávali a ďakovali za večeru .
Feldwebel doslovne ostal v nemom úžase, aká to sprcha slov ho zasiahla a nezmohol sa na nič, iba ak, že tam ostal stáť s otvorenými ústami . Nuž na nášho veliteľa nemal každý a keď sa roztatáril ani sto volov ho nevedelo zastaviť veď aj preto bol veliteľom .
