Zabi, a nedaj sa zabiť /48./Prieskum bojom I.

...  a tak budem najskôr musieť oprášiť naše dobré známe z výcviku : " Zabi, a nedaj sa zabiť ! "   Nakoniec,  štyri roky nás učili zabíjať a ja som podľa všetkého aj pri útoku na nemeckú patrolu ostal v anonymite, pretože keď sme ich postrieľali bol som síce tam, ale nezaoberal som sa či niekto po mojich výstreloch zomrel alebo nezomrel alebo tak isto, keď sme sa dostali do prestrelky medzi SS a Američanmi a ja spolu s priateľmi sme kryli ústup našej jednotky a tak pomohli Američanom . V podstate streľbu na človeka ako takého by som mal mať vyriešenú hlavne ak strieľajú po vás a vy musíte streľbu opätovať inak vy a vaši priatelia by ste prišli o kožu .  Takže tu som nevidel problém skôr by to bolo koho budem mať po boku v mojej prvej bojovej úlohe, pretože levente nikdy svojho spolubojovníka neopustil . To som ešte nevedel, že u amerických jednotiek druh v zbrani znamená presne to isté ako levente v zbrani, kde odvaha, spolupatričnosť, ovládanie zbrane sú základom vojenského úspechu .

Kinder soldaten 1945

Do Alp smerovalo niekoľko plne obsadených Studabakerov chlapcov z celej Európy a jedným z nich som bol aj ja.

A tak ostrihaný, osprchovaný a úplne v novej uniforme US Army... ...zatiaľ bezo zbrane, ale s plnou poľnou nás viezli na posledné známe oslobodzovacie boje na území Nemeckých a Rakúskych Alp .

Nevedel som presnú trasu a ani miesto bojov, ale v tom čase ma to ani tak nezaujímalo, ako s kým a kedy začne moja prvá bojová akcia. Obavu som mal z neznalosti jazyka, ale na druhej strane poznal som mapy, takže len mať mapu, vedieť kde je nepriateľ, poznať taktiku a ide sa na vec .

Myšlienky nezastavíš a tak po ceste ma napadlo zopár vecí, ako sa nechať podstreliť a je koniec vojny. Ale ako na to ? Odkiaľ môžem vedieť , že má netrafia do hlavy, hrudníka alebo brucha ?

Druhá myšlienka, že sa strelím do nohy alebo ruky sám . No mojou nevýhodou bolo to, že neviem klamať. Jednoducho na mne by okamžite zistili, že som sa strelil sám začo by určite bol aj trest smrti . Takže ani tadiaľto cesta nevedie .

Z toho všetkého my vyplýva, že budem sa budem musieť spoľahnúť sám na seba a na znalosti z výcviku. Priamo v boji som bol veľmi krátko, ale v podstate necítim strach skôr by som povedal akúsi zodpovednosť a nielen sám za seba, ale aj za druhov v zbrani s ktorými budem bojovať .

Veliteľ jednotky nám pridelil zbrane, ja som žiadal o odstreľovaciu pušku, ale nakoniec som ostal pri poloautomatickej desať ranovej puške s odľahčenou pažbou, čo ma veľmi nepotešilo, pretože pažba sama o sebe ako kus dreva mohla taktiež poslúžiť ako zbraň .

A tak sedím sám na okraji lesa a dumam, ako sa zapojiť do tohto vojenského kolektívu. Ale ako som dumal, tak som dumal nič som nevydumal. Neznalosťou jazyka som mal minimálnu šancu zapojiť sa do života čaty. Aj som si prisadol k štyrom, piatim, ktorí vylihovali pod stromom a aj začal rozhovor alebo skôr vypytovanie sa : Ako sa voláš ? Odkiaľ si ? Koľko máš rokov ? Kde si slúžil ?  ... ale samozrejme k všetkému som sa musel postupne dopátrať najmä posunkami alebo rukami nohami a grimasami.

Amíci o Európe nevedeli skoro nič. Keď som im povedal, že pochádzam z Československa rsp. Slovenska iba na mňa pozerali ako vyorané myši.  Nemali ani predstavu, kde Československo leží, až keď som im povedal, že je to odtiaľto  asi 400 kilometrov a že hlavné mesto je Praha, niektorí sa ako tak uchytili, ale o Slovensku nevedeli absolútne nič .

Nik sa ma nepýtal, ako som sa dostal do americkej armády asi takých prípadov bolo viacej, taktiež nepadla otázka, koľko za to dostanem, ale zasa ma na popud veliteľa čaty vyskúšali v streľbe, čo má aj potešilo, pretože v tomto som určite bol veľmi dobrý.  Na sto krokov som mal trafiť prázdnu konzervu, čo pre mňa nebol problém a za čo som od kolegov dostal pochvalu .

Z rozhovorov vyplynulo, že čata do ktorej som narukoval čistila okolité lesy od nepravidelných jednotiek SS a pôsobila v zoskupení brigády, ako prieskumná čata, ktorá mala za úlohu vyhľadať nepriateľa dodať jej pozíciu na úroveň palebných postavení húfnic alebo ťažkých minometov, ktoré si už mali si s tým poradiť. Ak nebol dosah ťažkých zbraní vtedy konali  určené jednotky.

Ak sa zdalo, že lesy a hory sú čisté až vtedy nastal presun jednotiek včítane zásobovania, ale mnohokrát sa stalo, že aj napriek dojmu, že všetko je v poriadku zo zálohy boli autokolóny odstreľované, čim dochádzalo k obrovským stratám ako na ľuďoch, tak aj na materiálovom zabezpečení .

Netešilo ma, že budem opäť v centre bojov, ale lepšie ako za živa skapínať v nejakom lágri . Ešte v ten deň o sile družstva som bol vyslaný na prieskum, veliteľ ma chcel pravdepodobne vyskúšať.

Cieľom prieskumu bola samota hlboko v horách vzdialená od nášho sústredenia asi sedem kilometrov, kde by sa mohla nachádzať záškodnicka jednotka SS .

Tieto lesy a doliny boli doslovne prešpikované samotami, horskými farmami, zrubmi a senníkmi, teda ako taká možnosť, kde  sa mohli sústreďovať nepravidelné jednotky SS .  Našou úlohou bolo nepriateľa zistiť a ak sa jednalo o malú jednotku, tak na mieste ju aj zlikvidovať, ak bol dosah ťažkých zbraní a rádio vysielačky tak aj za tejto pomoci .

Postupovali sme hustým smrekovým lesom a na konci bola veľká čistina a široká lesná cesta na konci ktorej bola samota postavená z kameňa a dreva. Komín jasne dával na vedomie, že obydlie je obsadené, ale zatiaľ sme nevedeli, či civilmi alebo vojakmi. Veliteľ ďalekohľadom pozorne sledoval široké okolie, ako aj samotný dom .  Po viac ako desiatich minútach intenzívneho pozorovania nám naznačil , aby sme sa stiahli viacej do lesa.

Z pozorovania vyplynulo, že samota je obsadená nemeckou jednotkou, pričom na štyroch miestach mala svoje stráže  , ktoré pozorovali okolie a v okne na poschodí trčala z okna hlaveň ťažkého guľometu. Nemecka jednotka nenechávala nič na náhodu a zabezpečila sa .

Pretože v týchto horách bolo bežnou záležitosťou, že sa nedalo vysielačkou spojiť vyslali sme do tábora posla so žiadosťou o pomoc a zároveň sme mu udali polohu cieľa pre delostrelectvo .

Dvaja z nás sa opäť vrátili na pôvodne miesto a sledovali čistinu a samotu .  Veliteľ odhadoval silu nepriateľa v počte asi dvadsať, tridsať mužov .

Zbytok jednotky zaľahol a zaujal kruhovú obranu . Krása lesa a ostrý vzduch s výraznou vôňou jarných dní a najmä prenikavého ihličia, keď všetko listnaté išlo do pukov, zo zeme vyliezali mravce a všelijaká chrobač, áno teraz sa to v tomto pokoji toto všetko dalo sledovať a najmä počúvať hudbu lesa, štebotanie vtákov. a padajúci konárik zo stromu bolo počuť na diaľku a to až tak, že sme boli dojmu : Niekto ide horou? Je to nepriateľský vojak ?  A ono to bola iba obyčajná padajúca suchá haluz, ktorá nás všetkých postavila do pozoru . Zhlboka som sa nadychoval aby som túto  krásu vedel spracovať naplno a pravdu povediac pripomínalo mi to nádheru domova lesov až mi ostalo smutno.

Asi v priebehu dvoch hodín prišla na určené miesto posila dvoch čiat . Velitelia si navzájom vymieňali názory ako to urobia, pretože ťažké zbrane do útoku nemohli zasiahnuť .

Samota nebola v strede čistiny, ale na okraji lesa, takže v prípade nášho útoku iba z tohto jediného miesta, by sa Nemci stiahli do lesa a tým pádom a my by sme ostali s dlhým nosom.  A tak došlo k dohode o presune časti jednotky na opačnú stranu čistiny a tak dosiahnuť akési čiastočné obkľúčenie . Dorozumievanie v rámci jednotky bolo vysielačkami .

Posilnená jednotka bola vyzbrojená aj ľahkými mínometmi, takže dalo sa očakávať o mínometnom útoku a potom bude nasledovať útok na samotu alebo na to, čo zo samoty ostane .

V očiach každého som videl nekľud až nervozitu z očakávania útoku, opäť a opäť sa prezerali zbrane a rátala munícia, ohmatávali ručné granáty, aby boli po ruke .

Veliteľ došlej jednotky dal osadiť mínomety do spodnej časti horskej lúky, tam kde zo samoty nebol na túto časť výhľad, pričom jeden z vojakov ďalekohľadom sledoval dianie na samote a bol určený vysielačkou udávať koordináty streľby .

Všetko bolo pripravené, mínomety zamerali samotu, my sme boli v strehu vybehnúť na horskú lúku a čo najrýchlejšie zaujať  najvýhodnejšie palebné pozície, teda všetko bolo zrichtované tak, aby sa mohlo čo najúčinnejšie zabíjať .