Slúžil som v armádach štyroch štátov / 42. /

Otec slúžil v Maďarskej kráľovskej armáde, vo Waffen SS, v Americkej armáde, Československej Armáde a v Československej ľudovej armáde, všade ako radový vojak, u Nemcov, Američanov a v Československej armáde so zbraňou v ruke...

                  ... v ČsĽA v Pomocnom technickom prápore, ako nedôveryhodný, služba bez zbrane. Čo je zaujímavé v Československej armáde v 1947 roku prešiel aj výcvikom saper a v 1956, keď boli Maďarské udalosti tak môjho otca ako bývalého PTpáka nočnou hodinou vzali vojaci zamínovať juhovýchodnú hranicu s Maďarskom.

                       Námestie bolo rozľahlé a nikomu z amikov sa tam nechcelo.  Z našej strany padol ojedinelý výstrel, ale nepriateľ mlčal. Budovy obohnané vrecami s pieskom, podobne to bolo aj s oknami. Z okien domov trčalo niekoľko guľometov MG 42, čím mohli Nemci na veľmi dlho držať kontrolu mesta. Do práce sa opäť pustili naše mínomety, ale úspechy neboli také akoby sa očakávalo. Čiastočne pomohlo až zadymenie dymovnicami našimi mínometmi. A tak od domu k domu sme sa presúvali nájsť, čo najlepšie palebné postavenie. Pri postupnom zadymovaní zaznela streľba nepriateľa len tak na neverím boha. Obsadili sme niekoľko budov, ktoré neboli pod kontrolou Nemcov a dalo sa z nich účinne bojovať.

Mne sa taktiež podarilo dostať do jedného domu, zaujal som stanovište pri okne, ktoré som porozbíjal, aby ma neskôr pri odstreľovaní sklo neporezalo. Majiteľov domu, postarší manželia odviedli do pivnice. Po skončení zadymenia nastala prudká streľba nepriateľa na obsadené domy, ale i na ulice kde boli naši. Z bližších domov, čo mohlo byť asi sto stopäťdesiat metrov od hlavnej budovy, kde bolo pravdepodobne veliteľstvo Wermachtu zaujali bojové stanovištia bazuky. Kryjúc sa za múrmi jednotlivo pálil na Nemcov, čím vyvolali v nepriateľskom tábore taký zmätok, že v niektorých oknách sa ukázali biele vlajky. No naše guľomety a pušky stále pálil na fašistov tak, že sme sa cez námestie pohli smerom k veliteľstvu. Aj ja som pálil do okien, kde trčali hlavne guľometov a vyšiel na ulicu, popri múroch som sa aj s kolegami dostal až k domu, kde až po zem visela obrovská vlajka so svastikou, ktorú sme všetci mykali, kým sme ju neodtrhli. Z Veliteľstva sa stále ozývala streľba pušiek, samopalov aj guľometu. Tí sa tak ľahko nevzdajú.  Čakali sme pri bočnej stene nato, že naše bazuky opäť zapracujú. Stalo sa. Dva presné výstrely do okien na druhom poschodí. Cez rozstrieľané vchodové dvere a okná sme prízemie zahádzali ručnými granátmi. Boli tam kusy tiel a nulový odpor.